Psychoanalytik Erik Erikson sa domnieval, že hlavnou úlohou adolescenta je vytvoriť si vlastný pocit identity a nájsť odpoveď na otázky: „Kto som?“ a „Kam smerujem?“. Hoci Erikson označoval tento aktívny proces sebaurčenia výrazom kríza identity, bol presvedčený, že ide o neoddeliteľnú súčasť zdravého psychosociálneho vývoja.Rovnako sa väčšina vývojových psychológov domnieva, že adolescencia by mala byť obdobím „experimentovania s rolami“, v ktorom mladí ľudia skúmajú rôzne správanie, záujmy a ideológie. V pokuse o vytvorenie celistvého konceptu sebapoňatia môže adolescent vyskúšať, pozmeniť alebo zavrhnúť mnohé roly aj spôsoby správania. Adolescent sa snaží zlúčiť tieto hodnoty a úspešné pokusy do logického obrazu.Hľadanie identity je pre adolescenta ľahšie, ak rodičia, učitelia a rovesníci zastávajú viac-menej zhodné hodnoty. V tak zložitej spoločnosti, ako je naša, je však nájdenie vlastnej identity pre mnohých adolescentov veľmi ťažké. Dospievajúci ľudia stoja pred takmer nekonečným radom možností, ako sa správať a čo v živote robiť.
Dosiahnutie vs. Konfúzia identity
V ideálnom prípade by mala byť kríza identity vyriešená do 20 – 25 rokov veku, aby jedinec mohol prikročiť k ďalším životným úlohám. Hneď ako je tento proces úspešne dokončený, hovoríme, že daný jedinec dosiahol identitu – teda že si osvojil rodovú identitu, profesijné smerovanie a svetonázor.
Kým si človek krízu identity nevyrieši, nemá súdržné sebapoňatie ani súbor vnútorných noriem, ktorými by posudzoval vlastnú hodnotu v dôležitých oblastiach života. Erikson označil tento neúspešný výsledok ako konfúziu identity.
Štyri stavy identity podľa Marciu
Eriksonovu teóriu o vývoji identity adolescentov testovali a rozšírili ďalší bádatelia. Na základe rozhovorov s otvorenými otázkami rozlíšil James Marcia (1966, 1980) štyri stavy či obdobia podľa toho, či človek vníma svoju identitu ako problém a či dospel k nejakému riešeniu:
1. Dosiahnutá identita
Jedinci v tomto stave prešli krízou identity, obdobím kladenia otázok a aktívneho sebahľadania. Zaujali ideologické pozície, ku ktorým sami dospeli, a zvolili si povolanie. Začali o sebe napríklad uvažovať nielen ako o študentovi medicíny, ale aj ako o budúcom lekárovi. Prehodnotili rodinné náboženské a ideologické postoje a zavrhli tie, ktoré nie sú v súlade s ich identitou.
2. Prevzatá identita (Foreclosure)
Ľudia v tomto stave už tiež zaujali profesijné a ideologické pozície, ale nevykazujú žiadne známky toho, že by prešli krízou identity. Bez pýtania prevzali náboženské postoje svojej rodiny. Niektorí z nich prijali určité záväzky a sú ochotní spolupracovať, iní sú zasa rigidní, dogmatickí a konformní. Pôsobia dojmom, že by boli stratení, keby ich pravidlá a nepreverené hodnoty boli podrobené nejakej zásadnej životnej skúške.
3. Moratórium
Mladí ľudia v tomto stave sa zvyčajne nachádzajú uprostred krízy identity. Aktívne hľadajú odpovede, ale doteraz nevyriešili konflikt medzi vlastnými záujmami a očakávaniami rodičov. V najlepšom prípade pôsobia ako citliví, morálni a nepredpojatí ľudia; v najhoršom prípade ako úzkostní, upätí a váhaví jedinci.
4. Difúzia identity
Týmto pojmom označoval Marcia to, čomu Erikson hovoril konfúzia identity. Niektorí jedinci spadajúci do tejto kategórie prešli krízou identity, iní nie. V každom prípade si však ešte nevytvorili stabilné sebapoňatie. Hovorili, že náboženstvo ani politika ich nezaujímajú. Niektorí pôsobia cynickým dojmom, iní vyzerajú ako povrchní a zmätení ľudia.
Podiel mladých ľudí, ktorí dospeli k dosiahnutiu identity, podľa očakávania plynule rastie približne od 14 do 24 rokov. Súčasne s tým klesá podiel tých, ktorí vykazujú difúziu identity.
Kognitívne teórie a sebaúcta
Väčšina súčasných výskumov zameraných na vývoj sebapoňatia vychádza skôr z kognitívnych teórií. Spoločne s dozrievaním kognitívnych schopností si adolescenti osvojujú abstraktnejšie charakterizácie vlastného ja. Začínajú sa vnímať skôr z hľadiska osobných názorov a noriem a menej z hľadiska sociálneho porovnávania.Sebapoňatie adolescentov sa v rôznych situáciách líši (inak sa vnímajú s rodičmi, inak s rovesníkmi). Najmä medzi spolužiakmi alebo v romantických vzťahoch sa často správajú spôsobom, ktorý nevystihuje to, ako sami seba v skutočnosti vnímajú.Na počiatku adolescencie býva sebaúcta trochu nestála, ale v priebehu času sa ustaľuje. Bez ohľadu na pohlavie a etnický pôvod platí, že vyššia sebaúcta priamo súvisí s:
Uznaním zo strany rodičov
Podporou rovesníkov
Schopnosťou prispôsobiť sa
Úspechom v škole
Etnická a kultúrna identita
V období adolescencie a ranej dospelosti sa mnohí mladí príslušníci menšín potýkajú aj so svojou etnickou identitou. Výsledok tohto zápasu máva rôzne formy:
Asimilácia: Zavrhnú svoju kultúru a začlenia sa do väčšinovej.
Odcudzenie (Marginalizácia): Ponechajú si svoju menšinovú kultúru, ale prežívajú pocity odcudzenia.
Separácia: Zavrhnú väčšinovú kultúru a sústredia sa len na svoju vlastnú.
Bikulturalizmus: Snažia sa nájsť rovnováhu medzi vlastnou a väčšinovou kultúrou.
Použitá literatúra:
Atkinson, R. L. a kol. (2012). Psychologie. 15. vyd.. Portál
Zdrojový text
Tento text je prekladom a prepisom podkapitoly z knihy Psychologie (Atkinson, R. L. a kol.). Slúži ako osobný študijný materiál k teóriám vývoja sebapoňatia a identity.
