Úvod do témy

Predvedecká psychológia

Obdobie pred vznikom psychológie ako samostatnej vedeckej disciplíny (1879), kedy boli psychologické otázky (podstata duše, vedomie, vzťah tela a mysle) riešené primárne v rámci filozofie, teológie a raného lekárstva.

V tomto období sa formovali základné otázky, na ktoré dodnes hľadáme odpovede – spor o vrodené verzus získané vlastnosti, podstata temperamentu či vzťah medzi mozgom a správaním. Z týchto filozofických úvah čerpali neskôr zakladatelia vedeckej psychológie.

Antika a rané teórie

Platón427–347 pred n. l.Antická filozofia

Zástanca antického idealizmu a dualizmu. Dušu považoval za nesmrteľnú, oddelenú od tela a nadradenú hmote. Pre psychológiu je najvýznamnejšie jeho trojdelenie duše:

Rozum (racionálna časť): Sídlil v hlave, jeho cnosťou je múdrosť.
Vznietivosť (vôľa, vyššie emócie): Sídlila v hrudi, jej cnosťou je statočnosť.
Žiadostivosť (pudy, inštinkty): Sídlila v podbrušku, jej cnosťou je umiernenosť.

Aristoteles384–322 pred n. l.Antická filozofia

Zástanca monizmu – telo a duša tvoria neoddeliteľný, jednotný celok. Napísal spis O duši (Peri psychés / De anima), ktorý je považovaný za vôbec prvé psychologické dielo.

Entelechia: Vnútorný účel a princíp, ktorý utvára telo a dáva mu životnú formu a dynamiku.

Hippokrates a GalénLekárstvo a fyziológia

Hippokrates (otec medicíny) a neskôr rímsky lekár Galén položili základy fyziologického prístupu. Ich klasická typológia temperamentu sa používa dodnes.

Teória 4 telesných tekutín (humorálna typológia)

Sangvinik: Prevaha krvi (sanguis). Čulý, veselý, spoločenský, ale nestály.
Cholerik: Prevaha žltej žlče (cholé). Vznietivý, impulzívny, výbušný.
Melancholik: Prevaha čiernej žlče (melan cholé). Smutný, precitlivený, pomalý.
Flegmatik: Prevaha hlienu (flegma). Pokojný, pomalý, ľahostajný.

Chyták z testov

V prijímacích testoch sa často chytá na autorstvo humorálnej typológie. Hippokrates určil 4 základné telesné tekutiny ako základ zdravia, ale presné rozdelenie na 4 temperamentové typy v systematickej podobe dokončil až Galén.

Stredoveká psychológia a teológia

V stredoveku boli antické myšlienky adaptované pre potreby kresťanskej teológie.

Svätý Augustín354–430Patristika

Ako jeden z prvých zaviedol do skúmania duše metódu introspekcie (sebapozorovania). Pravdu podľa neho nemožno nájsť cez vonkajšie zmysly, ale jedine ponorom do vlastného vnútra. Zdôrazňoval tiež zásadnú rolu ľudskej slobodnej vôle.

Tomáš Akvinský1225–1274Scholastika

Pokúsil sa o syntézu kresťanskej viery a Aristotelovej filozofie. Pre psychológiu je významný jeho dôraz na zmyslové poznanie – veril, že „nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch“.

Novoveká filozofia a empirizmus

René Descartes1596–1650Racionalizmus

Francúzsky filozof, zakladateľ novovekého racionalizmu. Jeho základným filozofickým východiskem je slávny výrok Cogito, ergo sum (Myslím, teda som). Bol zástancom teórie vrodených ideí, čo z neho robí predchodcu nativizmu.

Interakčný dualizmus: Myseľ (res cogitans) a telo (res extensa) sú dve prísne oddelené substancie, ktoré sa však vzájomne ovplyvňujú v mozgovom prívesku (šišinka / epifýza).

Baruch Spinoza1632–1677Racionalizmus / Monizmus

Holandský filozof, ktorý ostro odmietol Descartov dualizmus. Tvrdil, že existuje iba jedna jediná substancia (Boh alebo Príroda), ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi.

Psychofyzický paralelizmus: Teória, podľa ktorej telesné a duševné procesy prebiehajú vedľa seba úplne paralelne, bez toho aby sa navzájom ovplyvňovali (sú to len dve stránky tej istej mince).

Interakčný dualizmus (Descartes)

Dve oddelené substancie (myseľ a telo)
Vzájomne na seba pôsobia (v šišinke)

Psychofyzický paralelizmus (Spinoza)

Jedna substancia s dvoma aspektmi
Prebiehajú paralelne bez vzájomnej interakcie

John Locke1632–1704Empirizmus

Britský filozof, zakladateľ empirizmu. Ostro odmietal Descartove vrodené idey.

Tabula rasa: Myseľ je pri narodení nepísaná doska a všetko ľudské poznanie pochádza výlučne zo skúsenosti (zmyslového vnímania).
Asocianizmus: Základný mechanizmus učenia a tvorby zložitých myšlienok, spočívajúci v spájaní jednoduchých vnemov do celkov.

Nativizmus (Descartes)

Vrodené idey a schopnosti
Rozum nezávislý na skúsenosti
Apriórna výbava pri narodení

Empirizmus (Locke)

Tabula rasa (nepísaná doska)
Všetko poznanie pochádza zo zmyslov
Výsledok vplyvu prostredia a výchovy

G. W. Leibniz1646–1716Racionalizmus

Nemecký filozof, ktorý ako jeden z prvých upozornil na existenciu nevedomia.

Monády: Nedeliteľné, nehmotné duchovné jednotky, z ktorých sa skladá realita.
Malé percepcie: Podnety, ktoré pôsobia na naše zmysly, ale sú príliš slabé na to, aby prekročili prah vedomia (napr. šumenie mora zložené z tisícov kvapiek).

Pseudovedy a lekárstvo

Na pomedzí vedy a omylu vznikali v minulosti smery, ktoré aj napriek svojej neplatnosti podnietili obrovský záujem o skúmanie vzťahu medzi telom a dušou.

Pseudovedy vo fyziológii

Frenológia (Franz Joseph Gall, 1758–1828): Tvrdil, že charakter a schopnosti možno určiť podľa tvaru lebky. Hoci bola vyvrátená, jej snaha nájsť pre vlastnosti konkrétne miesto v mozku podnietila moderný výskum lokalizácie mozgových funkcií.
Fyziognómia (G. B. della Porta, 1535–1615): Tvrdil, že psychické vlastnosti, sklony a povahu človeka možno spoľahlivo vyčítať priamo z čŕt jeho tváre a telesnej stavby.

Philippe Pinel1745–1826Psychiatria

Francúzsky lekár, ktorý presadil humanizáciu psychiatrie. V roku 1793 v Paríži nariadil legendárne „zloženie okov“ duševne chorých.

Počiatky moderného myslenia

Charles Darwin1809–1882Evolučná teória

Britský prírodovedec. Hoci nebol psychológom, jeho dielo zásadne ovplyvnilo modernú psychológiu (najmä funkcionalizmus a evolučnú psychológiu).

Prirodzený výber: Kľúčový mechanizmus evolúcie: prežívajú a rozmnožujú sa jedinci s vlastnosťami najlepšie adaptovanými na prostredie.

William James1842–1910Funkcionalizmus

Americký psychológ, kľúčová postava funkcionalizmu. Zaujímalo ho, ako myseľ pomáha organizmu adaptovať sa.

Prúd vedomia: Vedomie nie je statické, ale je to neustále sa meniaci plynulý tok myšlienok (stream of consciousness).
James-Langeova teória emócií: Teória, podľa ktorej telesná reakcia predchádza emócii (plačeme, a preto sme smutní).

Kľúčové body

Antika a stredovek: Platón (trojdelenie duše), Aristoteles (entelechia), Hippokrates a Galén (4 telesné tekutiny), Augustín (introspekce).
Novovek: Descartes (Cogito, dualizmus) vs. Spinoza (paralelizmus) a Descartes (nativizmus) vs. Locke (Tabula rasa, skúsenosť).
Pseudovedy: Gallova frenológia mylne čítala z lebky, ale otvorila tému lokalizácie mozgových funkcií.
Evolúcia: Charles Darwin zaviedol prirodzený výber, čo ovplyvnilo chápanie adaptácie správania.
Predvečer moderny: William James založil funkcionalizmus a opísal prúd vedomia.

Ktorý antický filozof zaviedol pojem entelechia a čo tento pojem znamená?

Správna odpoveď: AristotelesVysvetlenie: Pojem entelechia zaviedol Aristoteles vo svojom spise O duši. Znamená vnútorný účel a princíp, ktorý utvára telo a dáva mu životnú formu. (Pre porovnanie: Platón je spojený s trojdelením duše, Descartes s interakčným dualizmom a Locke s tabula rasa).

Aký bol hlavný prínos Franza Josepha Galla pre neskorší vývoj psychológie, napriek tomu, že jeho frenológia bola vyvrátená?

Správna odpoveď: Otvoril cestu k myšlienke lokalizácie mozgových funkcií.

Kto odmietol Descartov interakčný dualizmus a tvrdil, že telo a myseľ sú len dva paralelné atribúty jednej jedinej substancie?

Správna odpoveď: Baruch Spinoza (Psychofyzický paralelizmus)