1. apríla 2025 (aktualizované 25. októbra 2025)

Úvod

Beh bol pre mňa dlhé roky niečo, čo som si veľmi prial robiť, ale zároveň mi to telo neumožňovalo. Každý pokus skončil bolesťami a frustráciou – miesto radosti z pohybu prišlo len sklamanie, že niečo, čo ma baví, mi bolo prakticky zakázané. Vždy sa mi páčila tá sloboda. Stačí sa rozbehnúť a ideš. Nikto ťa neobmedzuje, len ty sám – ty rozhoduješ, kde a ako ďaleko pôjdeš, a všetko závisí len od tvojej vôle a vytrvalosti. A potom prišiel zlom. V jeseni 2024 som sa odhodlal a zúčastnil sa svojho prvého závodu – rovno maratónu. Bol to veľký skok, no zároveň aj potvrdenie, že moje telo dokáže to, čo predtým nebolo možné. Zranenie, ktoré ma obmedzovalo, sa dalo zrehabilitovať, a beh mi začal prinášať nie len úľavu, ale aj radosť. Ale taktiež bolesť a vyčerpanosť, ktoré sú len ich nevyhnutným predpokladom. S týmto poznaním prichádza aj nový cieľ. Rok 2025 je pre mňa rokom, kedy chcem naplno rozbehnúť svoju bežeckú sezónu. Cieľom nie sú len výsledky, ale prežívanie momentov, ktoré mi beh ponúka – výziev, nových miest, nových zážitkov a nakoniec i spoznanie nových ľudí.

Jozefovský beh - Memoriál Jána Konôpku

23. marca 2025 To najlepšie často prichádza neplánovane. Presne tak to bolo aj s mojím prvým bežeckým závodom tohto roka. Nemal som ho v kalendári, nepočítal som s ním, dokonca som ani netušil, že sa vôbec koná – až kým mi o ňom nepovedala rodina. Strýko sa totiž chystal zúčastniť. A keď som zistil, že sa beh koná v mojom rodnom kraji, na miestach, kde som kedysi nachodil a nabehal množstvo kilometrov, bolo rozhodnuté.

Príprava bola, úprimne, takmer nulová. Prvý tréningový beh som absolvoval len pár dní pred štartom , doplnený o zopár rekreačných behov. Ale cieľ bol jasný – podporiť podujatie, nie pretekať o medaily. Nešlo teda o výkon, ale o návrat. O prepojenie so známym prostredím a možnosť byť súčasťou niečoho lokálneho – navyše s rodinou. A predsa, keď zaznel štart, objavila sa i iskra súťaživosti. Desať kilometrov po zvlnenom teréne, so strmými výbehmi i zbehmi, preverilo nielen nohy, ale aj hlavu. Paradoxne, väčšou výzvou boli zbehy než výstupy – zvládnuť ich technicky aj fyzicky stálo nemálo síl.

Do cieľa som dobehol s časom 47:21, čo ma prekvapilo a zároveň potešilo – pred štartom som si skromne želal zvládnuť trať pod 55 minút. Výsledok je teda viac než motivujúci. Tento prvý beh sezóny mi pripomenul, prečo mám rád šport – nielen pre výkony, ale aj pre pocity. Pre spojenie s miestom, so sebou, s komunitou, s rodinou a priateľmi. A som vďačný, že sezónu som odštartoval práve doma. Viem, že o rok sa opäť ukážem na štartovacej čiare. Tentokrát už s lepšou kondičkou a s cieľom prekonať svoj čas. Viac podrobných informácií o bežeckom výkone na mojom Strava profile Oficiálne výsledky

NN Night Run Ostrava

12. apríla 2025 Prvý beh v domovine, druhý v mojom aktuálnom pôsobisku – v Ostrave. Spočiatku som váhal, či sa vôbec zúčastniť, no predstava, že opäť pobežím po trase, ktorú tak dôverne poznám, ma nakoniec, samozrejme, presvedčila. Trasa mala pozostávať z dvoch 5-kilometrových okruhov – po nábreží Ostravice a cez Komenského sady. Nepoznám lepšie miesto na beh priamo v meste. A ja mám to šťastie, že to mám len pár stoviek metrov od bytu. Nebolo teda o čom – počasie sľubovalo priaznivé podmienky, tak už len vybaviť registráciu. Priznávam však, že som čakal, že budem lepšie pripravený. Po náročnom jarnom štarte a zaradení behov späť do tréningu som už cítil únavu v nohách - svaloch aj kĺboch. Posledný týždeň pred pretekmi som takmer nebehal. Preto bol mojím cieľom len jednoducho si pokojne zabehnúť nočnou Ostravou – po medailu, pre radosť.

Na štartovaciu čiaru som sa nakoniec nepostavil sám, ale spolu s novým kamošom, ktorého som spoznal len nedávno – na Social Unyte Rune v Ostrave. Bolo to príjemné prekvapenie a rozhodne mi to spríjemnilo celý zážitok. Pôvodný plán znel jasne – zabehnúť si to v pohode, bez naháňania sa. Ale hneď po štarte som cítil, že dnes na to jednoducho mám. Rozhodol som sa pre slušné tempo – cieľ bol priemer 5'00"/km. A ako to už býva, štart priniesol dávku eufórie a nohy sa rozbehli rýchlejšie, než by som plánoval. Prvý okruh? Skvelý pocit, ideálny pulz, príjemné tempo a mentálne úplná pohoda – aj keď telo už sem-tam hlásilo únavu. Druhý okruh bol, samozrejme, o niečo ťažší, ale iba fyzicky. A keď zostávali posledné dva kilometre, rozhodol som sa zatlačiť a postupne zrýchliť – až na hranicu 4'00"/km. Milujem ten pocit, keď srdce búši naplno, pľúca nestíhajú a celé telo ide na doraz. Posledné stovky metrov neboli ideálne na šprint – kvôli ostrým zákrutám a miernemu stúpaniu – do cieľa som dorazil s maximálnym nasadením a konečným časom 50:15. Na desať kilometrov by to znamenalo tempo mierne nad plánovaných 5 minút, ale hodinky namerali trať dlhú o 400 metrov viac s tempom 4'52"/km. Cieľ teda splnený.

Druhý beh tejto sezóny hodnotím mimoriadne pozitívne. Po lesných chodníkoch a kopcoch Jozefovského behu prišiel kontrast v podobe mestského behu – po rovine, osvetlenými ulicami, s ruchom mesta a atmosférou nočnej Ostravy. A musím povedať, že to malo svoje čaro. Bežať po známych miestach, ktoré denne míňam, ale tentokrát s číslom na hrudi a v spoločnosti ďalších bežcov, bolo niečo výnimočné. Svetlá, povzbudzovanie divákov, hudba – to všetko vytvorilo zážitok, ktorý sa zapísal do pamäti. Skvelý štart do sezóny. Dva rôzne behy, dve rôzne atmosféry, no rovnaké nadšenie. Verím, že forma bude postupne gradovať, aby to celé vyvrcholilo 25. októbra – opäť v Ostrave. Viac podrobných informácií o bežeckom výkone na mojom Strava profile Oficiálne výsledky

RunCzech Mattoni 1/2Maraton Olomouc

14. júna 2025 Tento beh bol v mojom kalendári dlho dopredu – mal to byť vrchol jari a príležitosť pokúsiť sa o osobný rekord. Lenže život si pripravil iný scenár a okolnosti mi nedovolili ísť naplno za časom. Rozhodol som sa preto spraviť z Olomouca experiment a výzvu pre seba samého. Celý deň pred štartom som nejedol vôbec nič a posledný týždeň som bol na ketodiéte – minimum sacharidov, žiadne zásoby glykogénu, len spoliehanie sa na ketóny. Počas samotného závodu som neprijal žiadnu energiu, len elektrolyty a vodu. Bola to čistá skúška toho, ako sa moje telo dokáže adaptovať na extrémne podmienky.

Výsledok? Čas 2:15:52 je ďaleko od osobného maxima, ale tentokrát o čas vôbec nešlo. Fyzicky to bolo veľmi náročné – telo neposlúchalo, chýbala energia, každý kilometer v poslednej tretine trate bol výzvou. Mentálne to však nebolo tak vyčerpávajúce, ako by som čakal. Práve naopak, hlava bola pokojná a sústredená. Tento experiment mi ukázal, kde sú moje limity a čo všetko dokáže zvládnuť myseľ, keď telo už nemá z čoho brať. Olomouc tak pre mňa nebol o výsledku, ale o skúsenosti a posunutí vlastných hraníc. Avšak súčasťou udalosti boli aj nesmierne negatívne momenty, ktorých opis nie je súčasťou tejto sekcie, ale práve tie mi najviac dali. Viac podrobných informácií o bežeckom výkone na mojom Strava profile Oficiálne výsledky

Emil Zátopek Ostrava Golden Marathon

25. októbra 2025 Tento beh mal byť pôvodne vyvrcholením celej sezóny. Plánoval som sa vrátiť na trať, kde to všetko v jeseni 2024 začalo – na môj vôbec prvý závod. Ale extrémny životný štýl a nešťastná náhoda v podobe úrazu mi dali jasnú stopku. Telo mi rázne ukázalo, že bežať štyridsaťdva kilometrov už jednoducho neprichádza do úvahy.

Napriek tomu som sa postavil na štartovaciu čiaru. Znova do prvých radov, bok po boku s tými najrýchlejšími. Keď však zaznel výstrel, môj závod trval presne jeden okruh okolo štadióna. Zabehol som symbolické kolo, zastavil a definitívne odstúpil z trate. Pre niekoho možno prehra, pre mňa ten najväčší prejav sily. Bol to moment, kedy som sa konečne dokázal postaviť vlastnému egu, povedať „stačí“ a prestať trestať svoje telo za to, čo mi v živote chýbalo.

Namiesto toho, aby som sa po odstúpení stiahol do samoty, zostal som na mieste ako dobrovoľník a rozdával v cieli medaily. Sledovať extrémnu bolesť a vyčerpanie bežcov vo mne vyvolalo obrovský súcit, no zároveň pocit hlbokej úľavy. Mohol som tam byť pre iných a byť súčasťou niečoho veľkého bez toho, aby som musel sám trpieť. Bola to moja definitívna rozlúčka s maratónom a vykročenie do skutočného života, kde moja hodnota nezávisí od toho, koľko bolesti dokážem zniesť. Oficiálne výsledky