Úvod do témy
Neopsychoanalýza
Psychologický smer vychádzajúci z klasickej psychoanalýzy Sigmunda Freuda, ktorý však odmieta jej striktný biologický determinizmus a jednostranný dôraz na sexuálne pudy (libido). Pozornosť sa presúva na vplyv sociokultúrneho prostredia, medziľudské vzťahy a vedomé zložky osobnosti (Ego).
Klasická psychoanalýza (Freud)
- Biologický determinizmus (človek je riadený pudmi, najmä sexuálnym a agresívnym).
- Základným hýbateľom je Libido.
- Osobnosť je determinovaná v ranom detstve.
- Dôraz na intrapsychické konflikty (Id vs. Superego).
vs
Neopsychoanalýza (Sociokultúrny prístup)
- Sociokultúrny determinizmus (človek je formovaný spoločnosťou a vzťahmi).
- Základným hýbateľom je potreba bezpečia a sociálnej spolupatričnosti.
- Osobnosť sa vyvíja a mení v priebehu celého života.
- Dôraz na interpersonálne vzťahy a adaptáciu Ega na okolie.
Analytická a Individuálna psychológia
Carl Gustav Jung1875–1961Analytická psychológia
Švajčiarsky psychiater, ktorý odmietol Freudov dôraz na sexualitu. Zaviedol koncept kolektívneho nevedomia a archetypov a vytvoril typológiu osobnosti na základe zamerania libida na vnútorný alebo vonkajší svet.
Chytáky z testov
- Nevedomie: Freud pracoval primárne s osobným nevedomím. Jung pridal kolektívne nevedomie (spoločné pre celé ľudstvo).
- Libido: Jung tento pojem neodmietol, ale zmenil jeho význam. Zatiaľ čo pre Freuda to bola čisto sexuálna energia, pre Junga je libido všeobecná psychická a životná energia.
- Kolektívne nevedomie
- Najhlbšia vrstva psychiky, ktorú zdieľa celé ľudstvo. Obsahuje skúsenosti našich predkov a je zdrojom mýtov, náboženstiev a snov.
- Archetypy
- Univerzálne, vrodené vzorce správania a vnímania obsiahnuté v kolektívnom nevedomí (napr. Matka, Múdry starec, Hrdina).
- Individuácia
- Celoživotný proces psychického dozrievania, ktorého cieľom je integrácia všetkých vedomých aj nevedomých zložiek osobnosti do jedného harmonického celku (Bytostné Ja - Self).
Štruktúra osobnosti a kľúčové archetypy
1
Persona
Maska, ktorú si nasadzujeme pre spoločnosť, aby sme vyhoveli sociálnym očakávaniam a zakryli svoje skutočné pocity.
2
Tieň (Shadow)
Odvrátená, temná a potláčaná stránka našej osobnosti. Predstavuje všetko, čo na sebe neprijímame, za čo sa hanbíme, a preto to často nevedome premietame (projektujeme) do druhých ľudí.
3
Anima a Animus
Nevedomý opačný pohlavný princíp v našej psychike. Anima je ženský princíp v nevedomí muža (citlivosť, intuícia), zatiaľ čo Animus je mužský princíp v nevedomí ženy (racionalita, priebojnosť).
4
Bytostné Ja (Self)
Ústredný a najdôležitejší archetyp celej osobnosti. Zjednocuje vedomie a nevedomie do harmonického celku. Jeho dosiahnutie je konečným cieľom celoživotného procesu zrenia, ktorý Jung nazýva individuácia.
Typológia osobnosti
Jung zaviedol dodnes najpoužívanejšie rozdelenie temperamentu podľa smerovania životnej energie a spôsobu poznávania sveta:- Extraverzia a Introverzia
- Extravert smeruje svoje libido (energiu) von k vonkajšiemu svetu a ľuďom. Introvert smeruje energiu dovnútra, do svojho subjektívneho sveta myšlienok a pocitov.
- Štyri psychologické funkcie
- Spôsoby, akými sa orientujeme vo svete. Delia sa na racionálne (myslenie, cítenie) a iracionálne (vnímanie, intuícia).
- Asociačný experiment a Komplex
- Jung pomocou merania reakčného času na podnetové slová odhalil 'komplexy' – emočne nabité zhluky myšlienok uložené v osobnom nevedomí.
Alfred Adler1870–1937Individuálna psychológia
Rakúsky lekár, ktorý zdôrazňoval sociálnu povahu človeka. Veril, že ľudské správanie je motivované snahou prekonať pocity menejcennosti a dosiahnuť nadradenosť či dokonalosť.
Chyták z testov
Komplex menejcennosti je slávny pojem, ktorý zaviedol výhradne Alfred Adler, nie Sigmund Freud! V prijímacích testoch sa často autori snažia tento pojem mylne priradiť k psychoanalýze.
- Komplex menejcennosti
- Základný ľudský pocit prameniaci z detskej bezmocnosti. Zdravý jedinec ho kompenzuje snahou o rozvoj, neurotik mu podlieha alebo ho prekompenzuje túžbou po moci.
- Súrodenecká konštelácia
- Adlerov objav, že poradie narodenia (prvorodený, prostredný, najmladší) zásadne ovplyvňuje vývoj osobnosti.
- Životný štýl
- Unikátny spôsob, akým sa jedinec usiluje o prekonanie svojich pocitov menejcennosti a dosiahnutie svojich cieľov.
Britská škola objektových vzťahov
Melanie Kleinová1882–1960Objektové vzťahy
Priekopníčka psychoanalýzy detí. Opísala rané stavy psychiky, v ktorých sa dieťa vyrovnáva s úzkosťou pomocou rozštiepenia.
- Dobrý a zlý prsník
- Prvotná skúsenosť dojčaťa s matkou. Dieťa si ju v mysli štiepi na 'dobrý' (uspokojujúci) a 'zlý' (frustrujúci) objekt, aby ochránilo tie dobré časti pred svojou vlastnou agresivitou.
- Projektívna identifikácia
- Obranný mechanizmus, kedy jedinec do druhého premieta svoje vlastné nepríjemné časti a potom sa ich v ňom snaží ovládať.
Margaret Mahlerová1897–1985Vývojová psychoanalýza
Skúmala proces, akým sa dieťa psychicky rodí ako samostatná bytosť.
- Separácia-individuácia
- Celoživotný proces, ktorého najdôležitejšie fázy prebiehajú v ranom detstve. Dieťa sa postupne vymaňuje zo symbiózy s matkou a vytvára si vlastnú identitu.
Neopsychoanalýza / Kultúrna psychoanalýza
Karen Horneyová1885–1952Kultúrna psychoanalýza
Pôvodom nemecká psychoanalytička, ktorá sa ostro vymedzila voči Freudovmu biologickému poňatiu ženy (odmietla koncept "závisti penisu"). Jej teória sa točí okolo bazálnej úzkosti prameniacej z detstva.
- Bazálna úzkosť
- Pocit izolácie a bezmocnosti dieťaťa v potenciálne nepriateľskom svete, ktorý vzniká pri zlyhaní rodičovskej lásky a starostlivosti.
1
Pohyb k ľuďom (Poddajný typ)
Extrémna potreba lásky, prijatia a závislosti na druhých.
2
Pohyb proti ľuďom (Agresívny typ)
Vnímanie sveta ako nepriateľského; snaha ovládať druhých a mať moc.
3
Pohyb od ľudí (Odtiahnutý typ)
Zabezpečenie seba samého prostredníctvom emočnej a fyzickej izolácie od ostatných.
Erich Fromm1900–1980Humanistická psychoanalýza
Zameral sa na vplyv modernej spoločnosti a kapitalizmu na odcudzenie človeka. Skúmal, ako ľudia unikajú pred slobodou, ktorá im prináša úzkosť. Medzi jeho najslávnejšie diela patria Umenie milovať a Mať, či byť?.
- Produktívny charakter
- Ideálny stav zdravej osobnosti, ktorá realizuje svoj potenciál, miluje a tvorí (prevažuje orientácia na Bytie).
- Neproduktívne charaktery
- Neužítočné spôsoby asimilácie vo svete: receptívny (všetko chce dostať), vykorisťovateľský (všetko si berie silou), hromadiaci (lakota) a trhový (predáva sám seba ako tovar).
Harry Stack Sullivan1892–1949Interpersonálna teória
Americký psychiater, podľa ktorého osobnosť vôbec neexistuje ako izolovaná entita. Vždy sa prejavuje a existuje výhradne v sieti interpersonálnych vzťahov. Sullivan taktiež pracoval s pojmami dobrého a zlého prsníka, čím zdôrazňoval vplyv interpersonálneho kontaktu s matkou na vznik úzkosti.
Chyták z testov
V testoch sa veľmi často objavujú pojmy "dobrý a zlý prsník". Hoci znejú veľmi fyziologicky, nepatria Freudovi ani ranej psychoanalýze, ale práve Melanie Kleinovej (v rámci školy objektových vzťahov) alebo Sullivanovej interpersonálnej teórii.
Heinz Kohut1913–1981Self-psychológia
Zakladateľ psychológie Self (Bytostného Ja). Zameral sa predovšetkým na problematiku narcizmu. Tvrdil, že zdravý narcizmus je nevyhnutný pre vytvorenie silného a súdržného Self.
- Empatické zrkadlenie
- Kritická potreba dieťaťa, aby rodič primerane a empaticky reagoval na jeho prejavy a zrkadlil jeho hodnotu. Bez tohto zrkadlenia dochádza k narušeniu vývoja Self a patologickému narcizmu.
Kľúčové body
- Odklon od Freuda: Prechod od biologických pudov k sociokultúrnym a interpersonálnym vplyvom.
- C. G. Jung: Kolektívne nevedomie, archetypy (Persona, Tieň, Anima), individuácia. Libido chápal ako univerzálnu životnú energiu.
- A. Adler: Komplex menejcennosti a jeho kompenzácia, vplyv súrodeneckej konštelácie a tvorba životného štýlu.
- Objektové vzťahy: Melanie Kleinová (dobrý/zlý prsník, splitting) a Margaret Mahlerová (separácia-individuácia).
- K. Horneyová: Bazálna úzkosť z detstva a tri neurotické postoje (k ľuďom, proti ľuďom, od ľudí).
- E. Fromm: Vplyv spoločnosti na osobnosť, produktívny vs. neproduktívne charaktery, orientácia "mať vs. byť".
- H. S. Sullivan: Osobnosť existuje iba v interpersonálnych vzťahoch.
Ktorý z pojmov - Kolektívne nevedomie, Individuácia, Komplex menejcennosti, Archetyp Tieňa - nepatrí do teórie Carla Gustava Junga?
Správna odpoveď: Komplex menejcennostiVysvetlenie: Komplex menejcennosti je ústredným pojmom Individuálnej psychológie Alfreda Adlera. C. G. Jung sa zaoberal archetypmi (napr. Tieň, Persona), kolektívnym nevedomím a procesom individuácie.
O aký koncept ide, ak Margaret Mahlerová opisuje proces, počas ktorého sa dieťa postupne vymaňuje zo symbiózy s matkou a vytvára si vlastnú identitu?
Správna odpoveď: Separácia-individuácia
Erich Fromm vo svojej typológii charakterov opísal tzv. trhový charakter. Ako sa tento charakter typicky prejavuje?
Správna odpoveď: Jedinec vníma sám seba ako tovar, ktorého hodnota sa odvíja od toho, ako dobre sa dokáže 'predať' na spoločenskom a pracovnom trhu.