Úvod do témy
Behaviorizmus
Psychologický smer z počiatku 20. storočia, ktorý definuje psychológiu ako objektívnu a exaktnú vedu o správaní. Striktne odmieta introspekciu a skúmanie vnútorných mentálnych stavov (vedomie, myšlienky), ktoré označuje ako nepoznateľnú "čiernu skrinku" (black box). Sústredí sa výhradne na pozorovateľné a merateľné reakcie organizmu na vonkajšie podnety.
Klasické podmieňovanie (Pavlov, Watson)
- Učenie prebieha na základe asociácie (spojenia) dvoch podnetov.
- Organizmus je pasívny (reaguje reflexívne na vonkajší spúšťač).
- Neutrálny podnet sa vplyvom opakovania mení na podmienený podnet.
- Príklad: Pavlovove psy začnú sliniť už pri zvuku zvončeka.
vs
Operantné podmieňovanie (Skinner, Thorndike)
- Učenie prebieha na základe dôsledkov vlastného správania.
- Organizmus je aktívny (tzv. operuje s prostredím, skúša).
- Správanie nasledované odmenou je posilnené, trestané správanie slabne.
- Príklad: Potkan v Skinnerovom boxe sa naučí stláčať páčku pre zisk potravy.
Klasický behaviorizmus (S-R paradigma)
Ivan P. Pavlov1849–1936Klasické podmieňovanie
Ruský fyziológ a nositeľ Nobelovej ceny, ktorý pri štúdiu trávenia psov náhodne objavil mechanizmus klasického podmieňovania.
- Nepodmienený reflex
- Vrodená, automatická reakcia na podnet (napr. slinenie psa, keď vidí mäso).
- Podmienený reflex
- Naučená reakcia na pôvodne neutrálny podnet (napr. slinenie psa po zaznení zvončeka, ktorý bol predtým spájaný s podávaním mäsa).
Edward L. Thorndike1874–1949Inštrumentálne podmieňovanie
Americký psychológ preslávený svojimi experimentmi so zvieratami v tzv. problémových klietkach (puzzle boxes). Zvieratá museli nájsť mechanizmus na otvorenie dvierok, aby sa dostali k potrave.
- Zákon efektu (účinku)
- Princíp, podľa ktorého správanie, ktoré vedie k uspokojivému výsledku (odmene), sa s väčšou pravdepodobnosťou bude opakovať, zatiaľ čo správanie vedúce k neuspokojivému výsledku slabne.
John B. Watson1878–1958Zakladateľ behaviorizmu
Vydaním manifestu v roku 1913 oficiálne založil behaviorizmus. Veril, že človek je pri narodení "tabula rasa" (nepísaná doska) a jeho osobnosť je formovaná výhradne výchovou a prostredím.
- Experiment s malým Albertom
- Kontroverzný experiment, pri ktorom Watson a jeho asistentka (Rosalie Raynerová) pomocou klasického podmieňovania umelo vyvolali u dojčaťa fobiu z bieleho potkana (spojením zvieraťa s veľmi hlasným zvukom).
Burrhus F. Skinner1904–1990Operantné podmieňovanie
Najvýznamnejší predstaviteľ radikálneho behaviorizmu. Zameral sa na to, ako dôsledky správania ovplyvňujú jeho výskyt v budúcnosti.
- Skinnerov box
- Experimentálne zariadenie, v ktorom zviera (najčastejšie potkan alebo holub) vykonáva úkony, za ktoré je systematicky odmeňované potravou, alebo naopak trestané.
- Pozitívne posilnenie
- Zvýšenie pravdepodobnosti správania tým, že je po ňom pridaný príjemný podnet (napr. maškrta pre psa za 'sadni').
- Negatívne posilnenie
- Zvýšenie pravdepodobnosti správania tým, že je odstránený nepríjemný podnet (napr. pípanie v aute prestane, keď si zapnete pás).
- Trest
- Pridanie nepríjemného podnetu alebo odobratie príjemného s cieľom dané správanie utlmiť či zastaviť.
Chyták z testov
Negatívne posilnenie NIE JE trest! V prijímačkách sa to pletie neustále. Posilnenie (aj to negatívne) má za cieľ správanie posilniť a zopakovať (odmenou je to, že zmizne niečo nepríjemné). Trest má za cieľ správanie zastaviť.
John Garcia1917–2012Biologická pripravenosť
Americký psychológ, ktorý svojimi experimentmi spochybnil niektoré striktné pravidlá klasického podmieňovania. Zistil, že zvieratá (aj ľudia) sú biologicky naprogramované na to, aby sa určité asociácie učili ľahšie než iné (evolučná výhoda pre prežitie).
- Garciov efekt (Chuťová averzia)
- Získaný odpor k určitej chuti alebo jedlu, po ktorom nám bolo nevoľno. Je to zásadná výnimka z klasického podmieňovania, pretože na vytvorenie asociácie stačí jediný pokus (nemusí sa opakovať) a reakcia (nevoľnosť) môže prísť až s niekoľkohodinovým oneskorením po podnete (požití jedla).
Neobehaviorizmus (S-O-R paradigma)
Edward C. Tolman1886–1959Kognitívny behaviorizmus
Priekopník neobehaviorizmu, ktorý dokázal, že učenie nie je len slepým posilňovaním reflexov, ale zahŕňa vytváranie mentálnych reprezentácií.
Chyták z testov
Paradigma S-O-R vs. S-R: Zatiaľ čo Watsonov klasický behaviorizmus (S-R) fungovanie mysle úplne ignoroval, Tolmanov neobehaviorizmus zavádza S-O-R (Stimulus - Organizmus - Response). Premenná "O" predstavuje tzv. intervenujúce premenné (pudy, motiváciu, kognitívne mapy, zámery), ktoré stoja medzi podnetom a reakciou.
- Kognitívne mapy
- Mentálne reprezentácie priestorového usporiadania prostredia. Potkany v Tolmanových bludiskách sa neučili len mechanické pohyby, ale vytvárali si v hlave 'mapu' bludiska.
- Latentné (skryté) učenie
- Učenie, ktoré prebieha bez okamžitej odmeny a prejaví sa až vo chvíli, kedy pre to vznikne motivácia (zviera nájde cestu z bludiska aj bez predchádzajúceho odmeňovania, pretože si už skôr vytvorilo mapu).
- Molárne správanie
- Správanie ako veľký, zmysluplný a účelovo zameraný celok (na rozdiel od Watsonovho 'molekulárneho' delenia na izolované svalové zášklby).
Clark L. Hull1884–1952Neobehaviorizmus
Americký psychológ, ktorý sa snažil vytvoriť prísne matematickú a deduktívnu teóriu správania. Podobne ako Tolman veril, že medzi podnetom a reakciou (S-O-R) existujú intervenujúce premenné, pričom tou najdôležitejšou je biologický pud (drive).
- Teória redukcie pudu (Drive-reduction theory)
- Základná motivačná teória. Organizmus prežíva fyziologický nedostatok (napr. hlad), ktorý vyvolá nepríjemné vnútorné napätie alebo pud (drive). Správanie organizmu je potom motivované snahou tento pud uspokojiť (napr. nájsť potravu), čím dôjde k redukcii napätia a návratu k biologickej rovnováhe (homeostáze).
Albert Bandura1925–2021Sociálno-kognitívna teória
Preklenul priepasť medzi behaviorizmom a kognitívnou psychológiou. Zdôrazňoval, že sa ľudia obrovské množstvo vecí naučia prostým pozorovaním druhých.
- Observačné učenie (Učenie nápodobou)
- Učenie, ku ktorému dochádza pozorovaním správania ostatných a dôsledkov, ktoré toto správanie pre pozorovaného (tzv. model) má.
- Experiment s bábikou Bobo
- Slávna štúdia dokazujúca, že deti, ktoré sledovali dospelého agresívne napádajúceho nafukovaciu bábiku, sa samy následne správali výrazne agresívnejšie než deti z kontrolnej skupiny.
- Vzájomný determinizmus
- Bandurov koncept, podľa ktorého sa správanie, kognícia (osobné faktory) a prostredie vzájomne neustále ovplyvňujú.
Kľúčové body
- Behaviorizmus: Exaktná veda skúmajúca pozorovateľné správanie. Odmieta introspekciu, myseľ je "čierna skrinka".
- Paradigma S-R: Klasický prístup skúmajúci vzťah Podnet (Stimulus) - Reakcia (Response).
- Klasické podmieňovanie: Pavlov a Watson. Učenie asociácií medzi podnetmi (sliniace psy, malý Albert). Výnimkou je Garciov efekt (chuťová averzia vzniknutá po jednom pokuse).
- Operantné podmieňovanie: Skinner a Thorndike. Učenie na základe dôsledkov správania, formovanie pomocou odmien a trestov (zákon efektu).
- Neobehaviorizmus (S-O-R): Tolman zaviedol intervenujúcu premennú (Organizmus) a kognitívne mapy. Hull opísal správanie ako snahu o redukciu pudu.
- Bandura: Zaviedol teóriu observačného učenia (učenie pozorovaním a nápodobou), experiment s bábikou Bobo.
Po konzumácii pokazených morských plodov vám bolo celú noc silno nevoľno. Od tej doby pociťujete odpor už len pri cítení ich pachu, hoci viete, že tieto konkrétne sú čerstvé. Ako sa tento fenomén nazýva a kto ho opísal?
Správna odpoveď: Garciov efekt (chuťová averzia)Vysvetlenie: John Garcia dokázal, že organizmy sú biologicky pripravené rýchlo si vytvoriť asociáciu medzi chuťou/pachom jedla a následnou nevoľnosťou, a to aj po jedinom pokuse a s veľkým časovým odstupom. Je to kľúčová výnimka z tradičného klasického podmieňovania, ktoré inak vyžaduje časté opakovanie.
Aký je hlavný rozdiel medzi prístupom Johna B. Watsona a Edwarda C. Tolmana?
Správna odpoveď: Tolman na rozdiel od Watsona uznával existenciu vnútorných, kognitívnych procesov, ktoré ovplyvňujú správanie.Vysvetlenie: J. B. Watson bol radikálny zástanca S-R paradigmy a považoval myseľ za čiernu skrinku, ktorá by sa nemala vedecky skúmať. E. C. Tolman naproti tomu zaviedol neobehavioristickú paradigmu S-O-R a koncept tzv. intervenujúcich premenných (napr. kognitívne mapy a ciele organizmu).
Predstavte si, že sa dieťa naučí upratovať si svoje hračky, pretože zakaždým, keď to urobí, dostane od rodičov sladkosť. O aký typ učenia a akého autora ide?
Správna odpoveď: Operantné podmieňovanie (Burrhus F. Skinner / Edward L. Thorndike)Vysvetlenie: Dieťa je aktívne a jeho správanie (upratovanie) je spevňované (posilňované) pozitívnym dôsledkom (sladkosťou). To je typická ukážka zákona efektu a operantného podmieňovania, ktoré preslávili E. L. Thorndike a B. F. Skinner. Nejde o klasické podmieňovanie (Pavlov), pretože nedochádza k reflexnej reakcii na neutrálny podnet.