Kognitívna psychológia, Transpersonálny smer a vývinové teórie

Dejiny psychológie a významní autori
1
Úvod do témy
2
Kognitívna psychológia a procesy poznávania
3
Vývinová psychológia
4
Ďalší významní autori a moderné odbory
Kognitívna psychológia
Psychologický smer vznikajúci v 50. a 60. rokoch 20. storočia ako priama reakcia na behaviorizmus. Zatiaľ čo behaviorizmus sa sústredil na vonkajšie správanie, kognitívna psychológia sa vracia k skúmaniu vnútorných mentálnych procesov (vnímanie, pamäť, myslenie, rozhodovanie). Využíva na to často metaforu človeka ako počítača, ktorý prijíma, kóduje, ukladá a spracováva informácie.
Tento "kognitívny obrat" otvoril cestu k vedeckému skúmaniu ľudskej mysle pomocou exaktných experimentov, modelovania procesov a neskôr aj prepojenia s neurovedami.
Základom kognitivizmu je predpoklad, že ľudské správanie nemožno pochopiť bez pochopenia mentálnych reprezentácií sveta, ktoré si človek vytvára.
Ulric Neisser a J. S. BrunerPriekopníci kognitivizmu
Ulric Neisser svojou knihou Kognitívna psychológia (1967) smer definoval. Jerome Bruner sa zameral na procesy kategorizácie a na to, ako kultúra ovplyvňuje kognitívny vývin.
Noam Chomsky*1928Kognitívna lingvistika
Zásadná postava kognitívneho obratu. Jeho zdrvujúca kritika Skinnerovho vysvetlenia osvojovania reči ukázala limity behaviorizmu a urýchlila nástup kognitívnej revolúcie.
LAD (Language Acquisition Device)
Vrodený mechanizmus osvojovania jazyka. Chomsky tvrdil, že ľudia sa rodia s biologickou predispozíciou k porozumeniu univerzálnym gramatickým pravidlám, čo vysvetľuje, prečo sa deti učia hovoriť tak rýchlo a tvorivo.
George A. Kelly1905–1967Psychológia osobných konštruktov
Predstavil originálnu teóriu, v ktorej na človeka nazerá ako na "vedca", ktorý si neustále tvorí hypotézy o svete a testuje ich.
Osobný konštrukt
Bipolárne meradlo (napr. 'priateľský vs. nepriateľský'), cez ktoré človek interpretuje udalosti a ľudí okolo seba.
REP test (Role Construct Repertory Test)
Diagnostický nástroj vyvinutý Kellym na odhalenie systému osobných konštruktov jedinca.
Karl H. Pribram1919–2015Neuropsychológia
Významne ovplyvnil kognitívnu vedu prepojením s neurológiou a kybernetikou.
Holografický model mozgu
Teória, podľa ktorej je pamäť a informácia uložená v mozgu podobne ako v holografickom zázname – teda nie v jednej bunke, ale distribuovane.
TOTE model
Základná jednotka správania a spracovania informácie: Test (kontrola stavu) -> Operate (činnosť) -> Test (opätovná kontrola) -> Exit (ukončenie pri dosiahnutí cieľa).
Táto sekcia patrí k najčastejšie skúšaným oblastiam na prijímacích skúškach. Zameriava sa na to, ako sa psychika človeka mení od počatia až po smrť.
Jean Piaget1896–1980Kognitívny vývin
Švajčiarsky psychológ, ktorý opísal, ako sa u detí vyvíja myslenie. Tvrdil, že deti nie sú "malí dospelí", ale premýšľajú kvalitatívne inak.
Asimilácia
Proces začleňovania nových informácií do už existujúcich mentálnych schém.
Akomodácia
Proces zmeny a prispôsobenia existujúcich schém, keď nové informácie nemožno asimilovať.
Schéma
Základná kognitívna štruktúra alebo vzorec pre správanie či myslenie.
1. Senzomotorické štádium (0–2 roky)
Učenie cez zmysly a pohyb, objavovanie stálosti objektu.
2. Predoperačné štádium (2–7 let)
Rozvoj reči, egocentrizmus (dieťa vidí svet len zo svojej perspektívy), animizmus (neživé veci majú dušu), chýba pochopenie konzervácie (zachovanie množstva).
3. Štádium konkrétnych operácií (7–11 let)
Logické myslenie o konkrétnych veciach, pochopenie konzervácie a reverzibility.
4. Štádium formálnych operácií (11+ let)
Abstraktné myslenie, práca s hypotézami a budúcnosťou.
Erik H. Erikson1902–1994Psychosociálny vývin
Opísal vývin osobnosti cez riešenie ôsmich psychosociálnych kríz.
Epigenetický princíp
Predpoklad, že jedna vývinová fáza nadväzuje na druhú v pevne danom poradí a úspešné zvládnutie krízy podmieňuje zdravý vývin v ďalšej fáze.
Chyták z testov
Zásadný rozdiel medzi Freudom a Eriksonom: Zatiaľ čo pre Freuda sa vývin osobnosti prakticky končí v adolescencii (pohlavnou dospelosťou), Eriksonov model je celoživotný – zahŕňa dospelosť aj starobu až do okamihu smrti.
John Bowlby a Mary AinsworthováTeória citovej väzby
Zásadne ovplyvnili chápanie raného sociálneho a emočného vývinu.
Teória citovej väzby (Attachment)
Bowlbyho evolučná teória o tom, že si deti vytvárajú silné, biologicky podmienené citové puto k primárnej ošetrujúcej osobe, čo je kľúčové pre ich psychické zdravie.
Strange Situation (Neznáma situácia)
Experimentálna metóda Mary Ainsworthovej, pomocou ktorej identifikovala typy citovej väzby u detí (bezpečná, úzkostne-vyhýbavá, úzkostne-ambivalentná).
Lawrence Kohlberg1927–1987Morálny vývin
Nadviazal na Piageta a vytvoril teóriu vývinu morálneho usudzovania, ktorú skúmal pomocou morálnych dilem (napr. slávna Heinzova dilema).
Prekonvenčná úroveň
Morálka je určovaná odmenou a trestom (vlastným prospechom).
Konvenčná úroveň
Morálka je určovaná snahou vyhovieť sociálnym očakávaniam a dodržiavať zákony spoločnosti.
Postkonvenčná úroveň
Morálka sa riadi abstraktnými etickými princípmi a vlastným svedomím, aj keď to môže znamenať porušenie zákona.
Lev S. Vygotskij1896–1934Sociokultúrna teória
Zdôrazňoval, že myslenie je sociálneho pôvodu.
Zóna najbližšieho vývinu
Rozdiel medzi tým, čo dieťa zvládne samo, a tým, čo dokáže s dopomocou dospelého alebo skúsenejšieho rovesníka.
Interiorizácia
Proces zvnútornenia sociálnych procesov a kultúrnych nástrojov (najmä reči) do individuálneho myslenia.
Tu sú uvedené kľúčové osobnosti a pojmy, ktoré sa často objavujú v testoch ako doplňujúce otázky k modernej psychológii.
Stanislav Grof*1931Transpersonálna psychológia
Český rodák pôsobiaci v USA, spoluzakladateľ transpersonálnej psychológie, ktorá skúma spirituálne aspekty ľudskej psychiky a zmenené stavy vedomia.
Holotropné dýchanie
Metóda navodenia zmenených stavov vedomia pomocou intenzívneho dýchania a hudby (vyvinutá ako legálna alternatíva k experimentom s LSD).
Martin Seligman*1942Pozitívna psychológia
Bývalý prezident APA, ktorý obrátil pozornosť psychológie od chorôb k duševnému zdraviu a optimizmu.
Naučená bezmocnosť
Stav, kedy jedinec po opakovaných neúspechoch nadobudne presvedčenie, že nemá kontrolu nad situáciou, čo vedie k pasivite a depresii (pôvodne skúmané na psoch).
Gordon W. Allport1897–1967Psychológia osobnosti
Zástanca eklektického prístupu a štúdia jedinečnosti človeka.
Proprium
Allportov termín pre 'Ja' (Self) – zjednocujúce jadro osobnosti, ktoré sa vyvíja od detstva.
Povaha predsudku
Allport je autorom klasickej knihy Povaha predsudku. Pozor na zámenu s T. W. Adornom, ktorý v rovnakom čase opísal tzv. Autoritársku osobnosť (vzťah k predsudkom cez rigidnú výchovu).
Združená karta: Kľúčové mená pre testyDôležité pojmy
Stručný prehľad autorov, ktorých musíte poznať pre správne priradenie v testoch:
Emil Kraepelin
Zakladateľ modernej psychiatrickej klasifikácie. Opísal ochorenie 'dementia praecox' (predčasné zhlúpnutie) s pesimistickou prognózou.
Eugen Bleuler
Revidoval Kraepelinov koncept a v roku 1911 zaviedol dnes používaný termín schizofrénia (zdôraznil rozštiepenie mysle, nie nutnú demenciu).
Thomas a Znaniecki
Autori diela Poľský roľník v Európe a Amerike, zaviedli do sociálnej psychológie pojem postoj.
Ludwig von Bertalanffy
Zakladateľ všeobecnej teórie systémov, ktorá ovplyvnila systémovú terapiu (rodina ako systém).
Kľúčové body
  • Kognitívna psychológia: Človek ako procesor informácií; N. Chomsky (LAD), U. Neisser, G. Kelly, K. Pribram.
  • Jean Piaget: 4 štádiá kognitívneho vývinu; asimilácia a akomodácia; egocentrizmus detí.
  • Erik Erikson: 8 psychosociálnych kríz; celoživotný vývin (na rozdiel od Freuda).
  • Bowlby a Kohlberg: Teória citovej väzby (attachment) a tri úrovne morálneho vývinu.
  • L. S. Vygotskij: Sociálny pôvod myslenia a zóna najbližšieho vývinu.
  • S. Grof: Transpersonálna psychológia a holotropné dýchanie.
  • Psychiatria: Kraepelin (dementia praecox) vs. Bleuler (schizofrénia).
V ktorom štádiu kognitívneho vývinu podľa Jeana Piageta začína dieťa chápať tzv. zákon zachovania množstva (konzerváciu), ale stále potrebuje pracovať s konkrétnymi predmetmi a nevie plne abstraktne hypotetizovať?
Správna odpoveď: Štádium konkrétnych operácií (7–11 rokov)Vysvetlenie: V tomto štádiu dieťa prekonáva egocentrizmus a chápe, že napríklad množstvo vody zostáva rovnaké aj po preliatí do inej nádoby. Schopnosť čisto abstraktného myslenia a práce s hypotézami sa objavuje až v poslednom štádiu formálnych operácií.
Aký je hlavný rozdiel v poňatí závažného duševného ochorenia medzi Emilom Kraepelinom a Eugenom Bleulerom?
Správna odpoveď: Bleuler nahradil termín 'dementia praecox' pojmom 'schizofrénia' a zdôraznil rozštiepenie psychických funkcií namiesto úpadku intelektu.Vysvetlenie: Kraepelin veril, že ochorenie vedie k nevyhnutnej demencii. Bleuler bol optimistickejší a termínom schizofrénia chcel vyjadriť narušenie koordinácie medzi myslením, emóciami a správaním.
Ktorý psychológ sa preslávil tým, že predkladal skúmaným osobám morálne dilemy (napr. Heinzova dilema s krádežou lieku pre umierajúcu ženu) a na základe ich odpovedí vytvoril teóriu morálneho vývinu?
Správna odpoveď: Lawrence KohlbergVysvetlenie: Lawrence Kohlberg definoval na základe riešenia týchto dilem tri hlavné úrovne morálneho vývinu: prekonvenčnú, konvenčnú a postkonvenčnú.