Úvod do témy

Tretia sila v psychológii

Metaforické označenie pre humanistickú psychológiu (a na ňu nadväzujúce existenčné smery), ktorá vznikla v 50. a 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na dva vtedy dominantné a deterministické smery: psychoanalýzu a behaviorizmus.

Zatiaľ čo psychoanalýza videla človeka ako bytosť determinovanú nevedomými pudmi a temnou minulosťou a behaviorizmus redukoval ľudské správanie na mechanické reakcie na vonkajšie podnety, "tretia sila" priniesla radikálnu zmenu. Do centra pozornosti postavila slobodnú vôľu, vedomie, snahu o sebarealizáciu a osobnostný rast. Týmto myšlienkam však metodologicky aj filozoficky predchádzalo významné európske hnutie – tvarová psychológia.

Gestaltizmus (Tvarová psychológia)

Základnou tézou tohto pôvodne nemeckého smeru je myšlienka, že "Celok je viac než súčet jeho častí." Psychické javy nemožno rozkladať na izolované prvky, pretože izolovaním častí sa stráca zmysel a podstata celku. Naša myseľ má vrodenú tendenciu organizovať vnímanie do zmysluplných tvarov (gestaltov).

Max Wertheimer1880–1943Zakladateľ gestaltizmu

Nemecký psychológ pražského pôvodu, ktorý založil tvarovú psychológiu na základe štúdia percepcie.

Fí-fenomén (Phi-phenomenon)

Ilúzia zdanlivého pohybu, ktorá vzniká pri rýchlom striedaní statických zrakových podnetov (napr. blikajúce svetlá alebo filmový pás). Dokazuje, že mozog automaticky organizuje podnety do dynamických celkov.

Reštrukturácia problémového poľa

Spôsob riešenia problému, kedy človek zrazu uvidí situáciu z novej perspektívy a usporiada si jej prvky do nového, zmysluplného celku.

Wolfgang Köhler1887–1967Učenie vhľadom

Spoluzakladateľ hnutia, ktorý sa preslávil svojimi experimentmi so šimpanzmi (najmä šimpanzom Sultánom) na ostrove Tenerife.

Učenie vhľadom (Aha-efekt)

Náhle pochopenie situácie a objavenie riešenia bez predchádzajúceho postupného skúšania. Dochádza ku kognitívnemu spojeniu prvkov v prostredí do nového celku.

Chyták z testov

Rozlišujte učenie vhľadom (W. Köhler / Gestaltizmus), ktoré prebieha náhle na základe kognitívneho pochopenia štruktúry problému, a učenie pokus-omyl (E. L. Thorndike / B. F. Skinner / Behaviorizmus), ktoré je postupné, slepé a závislé len od vonkajších odmien či trestov.

Kurt Koffka1886–1941Vývinová tvarová psychológia

Spoluzakladateľ gestaltizmu (spolu s Wertheimerom a Köhlerom). Jeho hlavným prínosom bola aplikácia gestaltistických princípov do oblasti vývinovej psychológie a psychológie učenia.

Senzomotorické učenie

Koffka zdôrazňoval, že ani raný detský vývin a učenie nie sú len mechanickým vytváraním reflexov, ale štruktúrovaným procesom, kedy dieťa začína aktívne chápať vzťahy a 'tvary' vo svojom okolí.

Kurt Lewin1890–1947Teória poľa

Aplikoval gestaltistické princípy na ľudské správanie v sociálnom kontexte.

Teória poľa

Správanie človeka je funkciou jeho osobnosti a vnímaného prostredia (tzv. životného priestoru).

Vektory a valencia

Objekty v našom psychologickom poli majú pozitívnu alebo negatívnu valenciu (príťažlivosť či odpudivosť). Tie na nás pôsobia ako psychologické sily (vektory) a vyvolávajú motiváciu alebo vnútorné konflikty.

Bluma Zeigarniková1901–1988Efekt Zeigarnikovej

Ruská psychologička a študentka Kurta Lewina, ktorá experimentálne skúmala pamäť vo vzťahu k motivácii.

Efekt Zeigarnikovej

Psychologický jav, pri ktorom si ľudia oveľa lepšie a dlhšie pamätajú nedokončené či prerušené úlohy než tie, ktoré už zdarne dokončili. Nevyriešená úloha zanecháva v mysli pretrvávajúce vnútorné napätie.

Humanistická psychológia

Humanizmus (tretia sila) verí v prirodzenú dobrotu človeka a jeho vrodenú tendenciu k rastu, kreativite a sebarealizácii.

Abraham H. Maslow1908–1970Hierarchia potrieb

Ústredná postava humanistickej psychológie. Pôvodne vychádzal z behaviorizmu, ale neskôr sa zameral na štúdium zdravých a sebarealizujúcich sa jedincov.

Pyramída potrieb

Hierarchický model ľudskej motivácie. Potreby nižšieho poriadku musia byť aspoň čiastočne uspokojené, aby sa mohli plne prejaviť potreby vyššie.

D-potreby (Deficitné)

Potreby prameniace z nedostatku (fyziologické, bezpečie, spolupatričnosť, uznanie). Sú poháňané snahou redukovať nepríjemné vnútorné napätie.

B-potreby (Bytie / Rastové)

Zahŕňajú potrebu sebarealizácie. Nie sú motivované nedostatkom, ale túžbou osobnostne rásť a naplniť svoj ľudský potenciál.

Vrcholný zážitok (Peak experience)

Krátky moment intenzívneho šťastia, vnútornej harmónie a pocitu hlbokého zmyslu, ktorý ľudia zažívajú počas napĺňania svojho potenciálu.

Chyták z testov

V prijímacích testoch sa často objavujú falošné kategórie. Pamätajte, že potreba moci (dominancia) ani potreba senzorickej stimulácie do Maslowovej pyramídy NEPATRIA. Pyramída sa skladá z: 1. fyziologických potrieb, 2. bezpečia, 3. lásky a spolupatričnosti, 4. úcty a uznania, 5. sebarealizácie.

Carl R. Rogers1902–1987Na klienta zameraný prístup

Revolucionár v oblasti psychoterapie. Zmenil pohľad na pacienta (ktorého začal rovnocenne nazývať klientom) a postavil do centra terapeutického vzťahu dôveru a slobodu.

Self (Ja)

Základný kameň osobnosti podľa Rogersa. Človek má svoje reálne Ja (kým vníma, že je) a ideálne Ja (kým by chcel byť).

Kongruencia

Zdravý stav duševnej harmónie, kedy je reálne Ja v čo najväčšom súlade s ideálnym Ja a so skutočnými zážitkami jedinca.

Bezpodmienečné prijatie

Základný postoj terapeuta ku klientovi. Znamená prijímať a rešpektovať druhého bez akýchkoľvek podmienok, posudzovania alebo výhrad, čo je kľúčové pre naštartovanie jeho vnútorného rastu.

Logoterapia a Existencializmus

Tento smer úzko nadväzuje na humanizmus, ale ešte silnejšie zdôrazňuje otázky zmyslu ľudského bytia, slobody, neodmysliteľnej zodpovednosti a konečnosti života.

Viktor E. Frankl1905–1997Logoterapia

Rakúsky psychiater, ktorý prežil hrôzy koncentračných táborov. Tu si v praxi potvrdil svoju teóriu, že prežitie a psychické zdravie závisí primárne od nájdenia zmyslu. Založil tzv. Tretiu viedenskú školu psychoterapie (prvá bola Freudova psychoanalýza zameraná na slasť, druhá Adlerova individuálna psychológia zameraná na moc).

Vôľa k zmyslu

Najhlbšia a primárna ľudská motivácia. Podľa Frankla človek zo všetkého najviac túži nájsť vo svojom utrpení a živote zmysel.

Existenčné vákuum

Pocit úplnej vnútornej prázdnoty, bezcieľnosti a beznádeje, ktorý nastáva, keď človek postráda zmysel života.

Nedeľná neuróza

Konkrétny prejav existenčného vákua objavujúci sa vo chvíľach voľna (cez víkend), kedy ustane pracovný zhon a človek je náhle konfrontovaný s prázdnotou vlastného bytia.

Paradoxná intencia

Logoterapeutická technika. Pacientovi trpiacemu úzkosťami sa odporučí, aby sa zámerne a s nadsázkou pokúsil robiť presne to, čoho sa najviac bojí (napr. zámerne sa strápniť). Tým sa naruší mechanizmus strachu z očakávania.

Daseinsanalýza a Existenčná psychológiaExistencializmus

Zatiaľ čo Frankl zdôrazňoval zmysel, daseinsanalýza (vychádzajúca z filozofie Martina Heideggera) sa zamerala na samotné ľudské "bytie vo svete" (Dasein). Skúma, ako človek prežíva svoju existenciu, slobodu, úzkosť z nebytia (smrti) a zodpovednosť za vlastné voľby.

Medard Boss a Ludwig Binswanger

Švajčiarski psychiatri a hlavní predstavitelia európskej daseinsanalýzy. Snažili sa pochopiť pacientov jedinečný svet bez vopred daných psychoanalytických škatuliek a interpretácií.

Rollo May

Americký psychológ, ktorý prepojil európsky existencializmus s americkou humanistickou psychológiou. Zdôrazňoval, že úzkosť je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou slobody a osobnostného rastu.

Kľúčové body

• Tretia sila: Označenie pre humanistickú psychológiu, ktorá vznikla ako protiklad k deterministickej psychoanalýze a mechanistickému behaviorizmu.
• Gestaltizmus: Skúma vnímanie a myslenie ako štruktúrované celky. Wertheimer opísal fí-fenomén, Köhler učenie vhľadom, Koffka aplikoval gestalt na vývin, Lewin teóriu poľa a Zeigarniková pamäť pre nedokončené úlohy.
• A. H. Maslow: Opísal hierarchiu potrieb rozdelenú na D-potreby (nedostatkové) a B-potreby (rastové). Vrcholom pyramídy je sebarealizácia.
• C. R. Rogers: Autor prístupu zameraného na klienta. Zdravá osobnosť vyžaduje kongruenciu (zhodu medzi reálnym a ideálnym Self) a bezpodmienečné prijatie okolím.
• Existencializmus a Logoterapia: V. E. Frankl a jeho "vôľa k zmyslu" (nedeľná neuróza, existenčné vákuum). Daseinsanalýza (Boss, Binswanger) a Rollo May skúmali "bytie vo svete" a existenčnú úzkosť.

Po celodennej práci v reštaurácii si čašník bez problémov pamätá objednávky od stolov, ktoré ešte nezaplatili. Akonáhle ale hostia zaplatia a odídu, čašník okamžite zabudne, čo mali na jedenie. Ktorý psychologický pojem tento jav popisuje?

Správna odpoveď: Efekt ZeigarnikovejVysvetlenie: Bluma Zeigarniková, predstaviteľka gestaltizmu, experimentálne dokázala, že prerušené alebo nedokončené úlohy si pamätáme výrazne lepšie ako úlohy dokončené, pretože v mysli udržiavajú určité psychické napätie.

Ktorý z nasledujúcich pojmov NEPATRÍ do logoterapie Viktora E. Frankla?

Správna odpoveď: KongruenciaVysvetlenie: Kongruencia (zhoda medzi reálným a ideálnym Self) je kľúčovým pojmom humanistického psychológa Carla R. Rogersa. Viktor E. Frankl a jeho logoterapia pracujú s pojmami ako vôľa k zmyslu, existenčné vákuum, nedeľná neuróza či paradoxná intencia.