Pozornosť, pamäť a učenie predstavujú úzko previazané kognitívne procesy, ktoré nám umožňujú selektovať informácie z vonkajšieho prostredia, uchovávať ich a na ich základe adaptívne meniť svoje správanie a skúsenosti.
Bez pozornosti by naša myseľ bola zahltená okolitým chaosom, bez pamäti by sme žili neustále len v prítomnom okamihu bez identity, a bez učenia by sme neboli schopní sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam sveta.
Pozornosť
Pozornosť je psychický stav, ktorý zaisťuje zameranosť a sústredenosť nášho vedomia na určitý vnútorný alebo vonkajší podnet.
Tenacita (stálosť)
Schopnosť udržať pozornosť na jednom objekte alebo činnosti po určitú dlhšiu dobu.
Kapacita (rozsah)
Množstvo podnetov, ktoré dokážeme jasne vnímať súčasne (obvykle 4–5 objektov).
Vigilita (bdelosť)
Pohotovosť na zachytenie nových podnetov a schopnosť rýchlo preniesť pozornosť na dôležitý stimul.
Oscilácia (kolísanie)
Samovoľné, krátkodobé presúvanie a kolísanie intenzity pozornosti (napr. pri sledovaní jedného bodu sa zdá, že na chvíľu mizne).
Selektivita (výberovosť)
Schopnosť zamerať sa na jeden podstatný podnet a ignorovať ostatné nedôležité či rušivé vplyvy.
Chyták z testov
Cocktail party fenomén: Je to klasický a učebnicový príklad selektívnej pozornosti. Predstavuje schopnosť človeka v hlučnom prostredí (napr. na večierku) odfiltrovať a nevnímať okolitý hovor mnohých ľudí, ale okamžite a automaticky spozornieť, ak niekto z diaľky vysloví jeho meno.
Pamäť a Zabúdanie
Pamäť je komplexný kognitívny proces kódovania, uchovávania a vybavovania informácií a skúseností.
1
Kódovanie (vštepovanie)
Proces premeny zmyslových informácií z vonkajšieho prostredia do formy, ktorú môže mozog spracovať a uložiť ako pamäťovú stopu.
2
Uchovávanie (retencia)
Skladovanie informácií v pamäťových systémoch v čase. Môže dochádzať ku konsolidácii, ale aj k blednutiu a zabúdaniu stopy.
3
Vybavovanie (reprodukcia)
Vyvolanie a znovuzískanie predtým uložených informácií z pamäti pre aktuálne myslenie alebo konanie.
Pamäť delíme do troch základných systémov:
Senzorická (ultrakrátka) pamäť: Zadržiava obrovské množstvo informácií zo zmyslov len na zlomky sekundy (ikonická pre zrak, echoická pre sluch).
Krátkodobá (pracovná) pamäť: Udrží informácie po dobu niekoľkých sekúnd až minút, slúži na aktuálne vedomé spracovanie a riešenie úloh.
Dlhodobá pamäť: Slúži na trvalé uchovanie informácií a delí sa na deklaratívnu (explicitnú) pamäť pre vedomé fakty a epizódy z nášho života a nedeklaratívnu (implicitnú) pamäť, ktorá je nevedomá a uchováva naše motorické zručnosti a návyky.
George A. Miller1920–2012Kognívna psychológia
Americký psychológ, ktorý popísal kapacitu krátkodobej pamäti ako magické číslo 7 ± 2. To znamená, že dospelý človek dokáže v krátkodobej pamäti naraz udržať v priemere päť až deväť zmysluplných jednotiek (tzv. chunks).
Hermann Ebbinghaus1850–1909Výskum pamäti
Nemecký priekopník výskumu pamäti. Na základe mechanického učenia sa nezmyselným slabikám skonštruoval slávnu krivku zabúdania. Zistil, že proces zabúdania nie je lineárny – k najprudšiemu poklesu uchovaných informácií dochádza bezprostredne (v prvých hodinách) po učení, a až následne sa tempo zabúdania postupne spomaľuje a ustaľuje.
Poruchy pamäti a chytákyPsychopatológia a pamäť
Retrográdna amnézia
Strata pamäti na udalosti, ktoré bezprostredne predchádzali úrazu alebo traume mozgu.
Anterográdna amnézia
Neschopnosť vytvárať a ukladať nové dlhodobé spomienky od okamihu úrazu alebo prepuknutia choroby (napr. slávny pacient H.M.).
Efekt Zeigarnikovej
Jav, kedy si nedokončené a prerušené úlohy pamätáme výrazne lepšie ako úlohy dokončené, pretože v nás udržujú psychické napätie.
Chyták z testov
Anterográdna amnézia a implicitná pamäť: Aj keď pacient s ťažkou anterográdnou amnéziou stráca schopnosť tvoriť nové vedomé spomienky (je narušená deklaratívna pamäť a pacient nevie, čo robil pred piatimi minútami), jeho schopnosť učiť sa novým motorickým zručnostostiam (implicitná pamäť) zvyčajne zostáva zachovaná!
Chyták z testov
Interferencia (vzájomné rušenie): - Proaktívna interferencia: Staršie (skôr naučené) informácie rušia a sťažujú zapamätanie nových (napr. v januári zvykovo píšete starý letopočet).
Retroaktívna interferencia: Novšie osvojené informácie rušia a prekrývajú schopnosť vybaviť si tie staršie (naučíte sa novú lekciu slovíčok a zabudnete kvôli tomu slovíčka z minula).
Učenie a Podmieňovanie
Učenie je relatívne trvalá zmena v správaní alebo potenciáli správania, ktorá nastáva ako priamy výsledok skúsenosti organizmu. Zahŕňa jednoduché aj veľmi zložité formy.
Habituácia
Zoslabovanie reakcie na opakovaný podnet
Učíme sa ignorovať neškodné a nedôležité stimuly
Príklad: Prestaneme vnímať tikanie hodín v miestnosti
vs
Senzitizácia
Zosilnenie reakcie na opakovaný podnet
Obvykle sa objavuje u ohrozujúcich alebo bolestivých stimulov
Príklad: Zvuk kvapkajúceho kohútika nás dráždi čoraz viac
Ivan Petrovič Pavlov1849–1936Klasické podmieňovanie
Ruský fyziológ a nositeľ Nobelovej ceny, ktorý objavil princípy klasického podmieňovania (učenie na základe časovej asociácie dvoch podnetov). Neutrálny podnet (zvonček) opakovane spojený s nepodmieneným podnetom (jedlo) sa po určitej dobe stáva podmieneným podnetom, ktorý sám o sebe dokáže vyvolať podmienenú reakciu (slinenie).
Generalizácia
Subjekt reaguje naučenou reakciou aj na podnety, ktoré sú podobné podmienenému podnetu (napr. slinenie na podobný tón zvončeka).
Vyhasínanie
Ak podmienený podnet nie je dlhšiu dobu sprevádzaný nepodmieneným podnetom (jedlom), podmienená reakcia začne postupne slabnúť až úplne vyhasne.
B. F. Skinner a E. L. ThorndikeBehaviorizmusOperantné podmieňovanie
Edward L. Thorndike prvýkrát formuloval Zákon efektu (Law of Effect): Správanie, ktoré vedie k pozitívnym a uspokojivým dôsledkom, sa bude v podobnej situácii pravdepodobnejšie opakovať.
Burrhus F. Skinner na to nadviazal svojím konceptom operantného (inštrumentálneho) podmieňovania. Skúmal, ako je správanie formované a riadené svojimi dôsledkami (vykonával pokusy na zvieratách v špeciálnom Skinnerovom boxe).
Pozitívne posilnenie
Pridanie niečoho príjemného ihneď po žiadúcom správaní (odmena – potkan dostane granule).
Negatívne posilnenie
Odstránenie niečoho nepríjemného po žiadúcom správaní (napr. vypnutie nepríjemného elektrického šoku po tom, čo potkan stlačí páčku).
Wolfgang Köhler1887–1967Učenie vhľadom
Jeden zo zakladateľov gestaltizmu (tvarovej psychológie). Pri experimentoch so šimpanzom Sultánom na ostrove Tenerife popísal zložitejšiu kognitívnu formu učenia – učenie vhľadom. Nejde o mechanické učenie pokusom a omylom, ale o náhle kognitívne pochopenie celej situácie a vzťahov medzi predmetmi (kedy zviera náhle pochopí, ako spojiť tyče k získaniu banánu, čo sa označuje ako Aha-zážitok).
Albert Bandura1925–2021Observačné učenie
Významný kanadsko-americký psychológ a autor teórie sociálneho učenia. Popísal observačné učenie čiže učenie pozorovaním a nápodobou správania sociálnych modelov. Vo svojom prelomovom experimente s bábikou Bobo demonštroval, že deti, ktoré pozorovali agresívne správanie dospelého človeka voči hračke, vykazovali následne spontánne úplne rovnakú formu a mieru fyzickej agresie.
Kľúčové body
Pozornosť: Funguje ako filter našej mysle a vyznačuje sa vlastnosťami ako tenacita (stálosť), kapacita, vigilita (bdelosť), oscilácia a selektivita.
Pamäť: Jej fungovanie sa skladá z troch fáz: kódovanie, uchovávanie a vybavovanie. Zvláštny význam má rozdelenie dlhodobej pamäti na deklaratívnu (vedomú) a nedeklaratívnu (nevedomú implicitnú).
Kapacita a zabúdanie: G. A. Miller určil kapacitu krátkodobej pamäti na „magické číslo“ 7 ± 2 prvkov. H. Ebbinghaus krivkou zabúdania experimentálne preukázal, že najviac informácií zabúdame bezprostredne po ich naučení.
Chytáky pamäti: Anterográdna amnézia síce ničí schopnosť ukladať nové životné epizódy, ale nenarušuje nácvik nových motorických zručností. Z hľadiska interferencie rozlišujeme proaktívne (kedy staré ruší nové) a retroaktívne (kedy nové ruší staré) pôsobenie.
Formy učenia: Začínajú pri primitívnych mechanizmoch habituácie a senzitizácie, pokračujú klasickým a operantným podmieňovaním (kde kľúčovú rolu hrajú asociácie, dôsledky a posilnenie) a vrcholia kognitívne náročným učením vhľadom (Köhler) a observačným napodobňovaním modelov (Bandura).
Predstavte si, že sa v škole učíte nový cudzí jazyk, napríklad španielčinu. Pri snahe o vybavenie španielskych slovíčok sa vám do pamäti neustále vnucujú talianske slovíčka, ktoré ste plynulo ovládli už pred piatimi rokmi. Aký psychologický jav tento stav v pamäti najlepšie a najpresnejšie popisuje?
Správna odpoveď: Proaktívna interferenciaVysvetlenie: O proaktívnej interferencii hovoríme vtedy, keď skôr a silne naučené informácie (vo vašom prípade dlhoročná taliančina) proaktívne narušujú a blokujú osvojenie si a vybavenie novších informácií (španielčina). Naopak retroaktívna interferencia by nastala, ak by učenie novej španielčiny začalo premazávať a rušiť vaše staré talianske znalosti.
Pacient H.M. utrpel po chirurgickom odstránení hipokampu závažnú a nevratnú formu amnézie. Od tej chvíle si nedokázal zapamätať meno svojho lekára ani čo mal pred desiatimi minútami na obed. Keď ho ale experimentátori opakovane každý deň nechali plniť úlohu obkresľovania obrazca podľa odrazu v zrkadle, každým dňom sa v tejto činnosti viditeľne zlepšoval, aj keď samotnú epizódu nácviku z predchádzajúceho dňa vôbec nepoznával. Aký typ amnézie H.M. utrpel a aký špecifický podtyp pamäti u neho zostal neporušený?
Správná odpoveď: Anterográdna amnézia a neporušená nedeklaratívna (implicitná) pamäť.Vysvetlenie: Anterográdna amnézia je patologický stav, kedy človek po úraze alebo operácii mozgu navždy stráca schopnosť vytvárať a konsolidovať nové vedomé spomienky (je narušená deklaratívna epizodická pamäť). Avšak učenie sa novým motorickým a procedurálnym zručnostiam, ktoré sa ukladajú v nedeklaratívnej (implicitnej) pamäti, zvyčajne zostáva plne funkčné, pretože tieto pamäťové dráhy nevyžadujú na uchovanie informácií hipokampus.
