1. apríla 2025

Nepáčia sa ti pravidlá? Zmeň hru!

Dva najdôležitejšie dni v živote človeka sú deň, keď sa narodí, a deň, keď zistí prečo. Každý sa narodí, ale nie každý naozaj žije. Nie každý píše svoj jedinečný príbeh a nie každý vie svoje prečo. To prečo, ktoré rozhoduje o životnej hre, ktorej súčasťou budeme s plnou vernosťou jej pravidlám. Ale čo ak práve vernosť týmto pravidlám berie nášmu životu jeho skutočnú podstatu? Potom nie sme v správnej hre! Nevieme to svoje prečo, nepoznáme sami seba a nekonáme v súlade so svojou jedinečnou identitou. Sme len hráči vo vopred prehratej hre. V hre, ktorej účasť ale nemusíme vôbec prijať.

My neXt Version 2.0

MXV 2.0 je ten absolútne najdôležitejší projekt môjho života, ktorého začiatok sa datuje do doby, keď som zistil svoje prečo. Prečo som, kto som, kto (už) nie som... Dovtedy som bol len sofistikovanou verziou, ktorá bola len produktom okolia, spoločnosti. Verziou, ktorá reagovala na vonkajšie zmeny a ignorovala svoje vnútorné volanie. Bol som akoby hercom, ktorého hlavná rola bola postava s menom Michal Maslík. S menom, ktoré nikdy nikomu nepatrilo a nič neznamenalo. Meno poznačené kliatbou. Ten, kto ho nosí, je odsúdený na strastiplný život osoby, ktorá potláča sama seba, svoje vnútorné pocity, emócie, myšlienky, názory, túžby, ťažkosti i radosti; osoby bez dôvery, úcty, uznania k sebe samému; osoby zahaľovanej tieňom vrhajúcim sa z neustálej obavy z úsudkov okolia.

A bol som vynikajúcim hercom pre túto rolu, pre tento scenár písaný niekým iným. Až natoľko som sa vžil do postavy uväznenej týmto prekliatym scenárom vo svojom vlastnom tele, že som sa ňou nechtiac stal. To bezduché plnenie replík a aktov, to slepé nasledovanie pravidiel hry, ma priviedlo do temnoty ilúzií, lží a falošnosti. Nikdy som totiž nebol sám sebou, nebol som svojou pravou, jedinečnou, plne autentickou verziou, verziou 2.0. Mojou ďalšou verziou 2.0, ktorá už viac nie je pohltená touto temnotou, týmto scenárom, týmito pravidlami. Už viac nechcem byť hercom v tejto adaptácii, ani hráčom tejto hry. Chcem byť už iba sám sebou.

Nový smer

Ktokoľvek, kto ma dobre poznal ako starú verziu 1.0, zaregistroval moju premenu s prekvapením a otázkami, že toto nie som ja. Ja, ktorá má čo zdieľať, čo povedať, čo ponúknuť, čo prežiť. Opak je však pravdou. Toto som naozaj ja. Tieto riadky sú mojou výpoveďou a mojím svedectvom, že moja minulosť bola jednou veľkou lžou. Minulosť, ktorú však nepopieram, ale prijímam. Odhalenie jej najtemnejších zákutí a ťažko prijateľných právd je totiž základom MXV 2.0.

Rozdiel medzi verziami 1.0 a 2.0 je kolosálny. Impozantný natoľko, že o tom píšem publiku, ktorým som predovšetkým ja sám. Prečo? Pretože toto som ja. Ja, ktoré sa chce po toľkých dlhých rokoch popierania samého seba vyjadriť, vymaniť sa z tieňa svojej starej osobnosti, byť jedinečnou súčasťou sveta a v neposlednom rade - žiť. Všetky tieto slová sú však verejne prístupné, pretože so všetkým, čo som napísal, sa stotožňujem a už nemám žiadnu potrebu sa pred ich odhalením svetu brániť ani strachovať. Tým by som plne odporoval a odmietal svoj autentický život, svoju novú verziu - MXV 2.0.

Záver

Množstvo nepovedaných slov, nevykonaných aktov a nesplnených túžob je príliš obsiahle, a preto toto nie sú posledné riadky. Projekt MXV 2.0 je komplexný, je to totiž môj život, nový život. Moja silná vášeň všetko povedať však musí ísť na chvíľu bokom a prenechať miesto slovám vďačnosti. Ďakujem všetkým, ktorí do môjho života akokoľvek zasiahli, najmä mojej rodine a priateľom, i všetkým tým, ktorí čítali až do konca. Michal Maslík

O rok neskôr: Extrém ako portál k poznaniu

Keď tieto riadky čítam s odstupom času, vidím v nich oveľa viac než len naivnú túžbu po zmene. Vidím v nich bod nula – moment, keď to celé začalo. Projekt MXV 2.0 so svojím brutálnym apelom na autenticitu a výkon bol totiž tým nevyhnutným extrémom, ktorý mi ako jediný mohol otvoriť oči. Práve vďaka tomuto radikálnemu rozbehu, ktorý ma doviedol až na samotnú hranu, som po prvýkrát získal možnosť nahliadnuť hlboko do vlastných hlbín – do miest v mojej mysli i tele, ktoré by inak zostali navždy skryté pod maskou verzie 1.0. Tento projekt ma síce doviedol k novej, toxickej honbe za (ne)dokonalosťou, ale práve tá bola tým portálom. Skrze ňu som mohol pocítiť ostrie onoho druhého šípu, dešifrovať svoj každodenný život na dlh a nakoniec zložiť puzzle svojej skutočnej biologickej diagnózy. MXV 2.0 tak nebolo slepou uličkou, ale nutným začiatkom. Bol to ten najpravdivejší pohľad do zrkadla, ktorý vyústil do generálnej stávky hardvéru a dal vzniknúť celej Pentalógii rozdelených svetov. Bez tohto extrémneho „upgradu“ by som nikdy nepochopil, že skutočná cesta k sebe nevedie cez ďalší výkon, ale cez absolútne odloženie zbraní a ticho.