Metodológia je náuka o metódach, teda o spôsoboch, akými psychológia ako veda získava spoľahlivé a platné poznatky o ľudskom prežívaní a správaní. Zahŕňa postupy od plánovania výskumu až po vyhodnocovanie dát a diagnostiku klientov.
Aby psychológia nezostala len pri domnienkach, musí svoje tvrdenia opierať o prísne vedecké pravidlá. Metódy všeobecne delíme na výskumné (ich cieľom je objaviť nové všeobecné zákonitosti fungovania mysle) a diagnostické (ich cieľom je zistiť vlastnosti či stav konkrétneho jedinca).
Základné metódy psychológie
Psychológia využíva široké spektrum prístupov k zberu dát, od pozorovania až po dlhodobé štúdie veľkých skupín.
Introspekcia
Sebapozorovanie. Metóda, pri ktorej človek skúma a popisuje svoje vlastné vnútorné prežitky, pocity a myšlienky.
Extrospekcia
Pozorovanie správania druhých ľudí zvonku. Zameriava sa na objektívne zachytiteľné a merateľné prejvy.
Kazuistika (prípadová štúdia)
Detailné, hĺbkové štúdium a popis jedného konkrétneho prípadu (jedinca, rodiny alebo situácie). Často sa využíva v klinickej praxi.
Longitudinálny výskum
Dlhodobý výskum, pri ktorom je rovnaká skupina ľudí sledovaná a testovaná opakovane v priebehu niekoľkých rokov (napr. štúdium vývinu inteligencie u detí od 5 do 15 rokov).
Prierezový výskum
Jednorazový výskum, pri ktorom sa súčasne testuje niekoľko rôznych skupín ľudí rôzneho veku (napr. porovnanie pamäti u dvadsiatnikov, štyridsiatnikov a šesťdesiatnikov v jeden moment).
Experiment a premenné
Zatiaľ čo pozorovanie nám umožňuje správanie iba popísať, experiment je jedinou výskumnou metódou, ktorá dokáže preukázať kauzalitu (príčinnú súvislosť medzi javmi). Výskumník pri ňom aktívne manipuluje s podmienkami a sleduje, aké to má dôsledky.
Štruktúra experimentuPremenné
Každý experiment stojí na práci s premennými:
Nezávislá premenná
Príčina. Premenná, s ktorou experimentátor zámerne manipuluje, aby zistil jej vplyv.
Závislá premenná
Následok. Premenná, ktorú výskumník meria. Jej hodnota je závislá na zmenách nezávislej premennej.
Intervenujúca premenná
Rušivý faktor. Vonkajší vplyv, ktorý nebol súčasťou plánu, ale mohol by skresliť výsledky experimentu (napr. únava, hluk, nálada účastníkov).
Chyták z testov
Ako určiť premenné? Predstavte si experiment skúmajúci vplyv kofeínu na pamäť študentov.
Nezávislá premenná (príčina): Podaná dávka kofeínu (výskumník určuje, kto dostane kávu a kto vodu).
Závislá premenná (následok): Výkon v teste pamäti (to, čo nakoniec meriame a počítame).
Korelácia vs. Kauzalita
Jedným z najzávažnejších a najčastejších pochybení vo vede (aj v bežnom živote) je zámena vzťahu dvoch javov za príčinnú súvislosť.
Vzťahy medzi javmiŠtatistika
Korelácia
Štatistický vzťah medzi dvoma javmi. Ukazuje, že dva javy sa vyskytujú spoločne alebo sa menia v rovnakom/opačnom smere.
Kauzalita
Príčinná súvislosť. Jeden jav preukázateľne a priamo vyvoláva jav druhý.
Zlaté pravidlo metodológie
KORELÁCIA NEZNAMENÁ KAUZALITU!
Pokiaľ zistíme, že dva javy spolu korelujú, neznamená to, že jeden spôsobuje druhý. Klasický chyták z prijímačiek: Štatistika ukazuje silnú pozitívnu koreláciu medzi počtom predaných zmrzlín a počtom utopení. Spôsobuje jedenie zmrzliny utopenie? Nikdy! Obe tieto zdanlivo závislé premenné sú v skutočnosti riadené skrytou treťou (intervenujúcou) premennou – horúcim letným počasím, ktoré ľudí núti kupovať zmrzlinu aj chodiť plávať.
Psychodiagnostické metódy (Testy)
Na meranie individuálnych rozdielov využívajú psychológovia špeciálne konštruované psychodiagnostické testy.
Delenie psychologických testovPsychodiagnostika
Testy rozdeľujeme do troch hlavných kategórií podľa toho, čo merajú a ako sú konštruované:
1. Výkonové testy
Zisťujú schopnosti, vedomosti alebo inteligenciu (napr. IQ testy). Majú objektívne správne a nesprávne odpovede. Dá sa pri nich dosiahnuť maximálny výkon.
2. Testy osobnosti – Objektívne dotazníky
Merajú povahové rysy, postoje a záujmy. Nemajú 'správne' odpovede, respondent zvyčajne hodnotí, nakoľko s ním tvrdenie súhlasí (napr. dotazník Big Five, MMPI).
3. Testy osobnosti – Projektívne techniky
Predkladajú respondentovi mnohoznačný (neurčitý) podnet. Predpokladá sa, že klient do nejednoznačného materiálu 'premietne' (vyprojektuje) svoje vlastné nevedomé konflikty, strachy a túžby.
Pre projektívne techniky sú najznámejšie tieto dva testy:
Tematický apercepčný test (TAT)
Projektívny test využívajúci obrázky nejednoznačných životných situácií. Klient má za úlohu k obrázku vymysliť príbeh (čo sa stalo predtým, čo sa deje teraz, ako to dopadne).
Rorschachov test (ROR)
Najznámejší projektívny test využívajúci sériu kariet s atramentovými škvrnami. Úlohou klienta je povedať, čo v symetrických škvrnách vidí.
Základy štatistiky a psychometrie
Aby bol psychologický test alebo výskum považovaný za vedecký a spoľahlivý, musí spĺňať prísne psychometrické kritériá a opierať sa o štatistické zákonitosti.
Základné pojmy psychometrieKvalita merania
Gaussova krivka
Krivka normálneho rozdelenia (tzv. zvonovitá krivka). Graficky znázorňuje, že väčšina populácie má priemerné hodnoty daného znaku (napr. IQ) a extrémne hodnoty (géniovia aj mentálne retardovaní) sú vzácne.
Validita (Platnosť)
Ukazovateľ, či test skutočne meria to, čo deklaruje, že meria. (Napr. pokiaľ má test merať matematické schopnosti, ale je písaný tak zložitým jazykom, že skôr testuje čítanie s porozumením, je jeho validita nízka).
Reliabilita (Spoľahlivosť/Presnosť)
Ukazovateľ, nakoľko sú výsledky testu konzistentné a nezávislé na náhode. Vysoko reliabilný test by mal u rovnakého človeka pri opakovanom meraní ukazovať rovnaké (alebo veľmi podobné) výsledky.
Kľúčové body
Experiment: Jediná výskumná metóda, ktorá vďaka manipulácii s nezávislou premennou dokazuje príčinu a následok (kauzalitu).
Zlaté pravidlo: Samotná existencia štatistickej korelácie medzi dvoma javmi nedokazuje, že jeden spôsobuje druhý.
Druhy testov: Diagnostické testy sa delia na výkonové (IQ testy, majú správne odpovede) a osobnostné (dotazníky a projektívne techniky ako Rorschachov test).
Psychometrické kritériá: Každý dobrý test musí mať vysokú reliabilitu (meria konzistentne a spoľahlivo) aj validitu (meria skutočne ten jav, pre ktorý bol vytvorený).
Normálne rozdelenie: Väčšina psychických vlastností v populácii (vrátane inteligencie) zodpovedá Gaussovej krivke.
V novinách vyšiel článok s titulkom: 'Deti, ktoré majú doma viac kníh, majú lepšie známky v škole. Kupovanie kníh zlepšuje prospech!' Akého hrubého metodologického omylu sa autor titulku dopustil?
Správna odpoveď: Zamenil koreláciu za kauzalitu.Vysvetlenie: To, že sa veľký počet kníh a dobré známky vyskytujú spoločne (korelujú), neznamená, že knihy samé o sebe spôsobujú lepšie známky. Pravdepodobne tu pôsobí skrytá intervenujúca premenná – napríklad vyšší socioekonomický status a vzdelanie rodičov, ktorí deťom knihy kupujú a zároveň ich viac podporujú v štúdiu.
Zostavili ste nový test pre meranie miery úzkosti. Pri overovaní testu ste zistili, že pokiaľ klient vyplní test v pondelok, vyjde mu extrémna úzkosť, ale pokiaľ ho ten istý klient vyplní v stredu, test ukáže, že je úplne pokojný, aj keď sa jeho reálny psychický stav nezmenil. Ktorý základný psychometrický parameter vášmu testu chýba?
Správna odpoveď: Reliabilita (spoľahlivosť).Vysvetlenie: Reliabilita vyjadruje presnosť a konzistenciu merania v čase. Pokiaľ rovnaký nástroj pri meraní rovnakej, nemeniacej sa vlastnosti (za rovnakých podmienok) ukazuje zakaždým úplne odlišné výsledky, je test nespoľahlivý (má nízku reliabilitu) a nedá sa v praxi použiť.
