Úvod do témy

Osobnosť

Osobnosť v psychológii označuje relatívne stabilný a jedinečný systém psychických vlastností a rysov jedinca, ktoré určujú jeho osobité správanie, myslenie a prežívanie a formujú jeho spôsob adaptácie na prostredie.

Zatiaľ čo obecná psychológia skúma procesy spoločné všetkým ľuďom (napr. ako funguje pamäť), psychológia osobnosti sa pýta, v čom a prečo sa od seba ľudia líšia. Skúma tak vrodené dispozície (temperament), ako aj vlastnosti získané počas života (charakter, postoje).

Temperament a konštitučná typológia

Temperament predstavuje vrodený, biologicky podmienený základ osobnosti, ktorý určuje dynamiku, silu a tempo nášho prežívania a správania.

Ivan Petrovič Pavlov1849–1936Typológia nervovej sústavy

Pavlov nadviazal na klasickú antickú typológiu (Hippokrates, Galén), ale vysvetlil ju pomocou vlastností nervovej sústavy. Zameral sa na silu, pohyblivosť a vyrovnanosť nervových procesov (vzruchu a útlmu). Z toho odvodil štyri typy, ktoré zodpovedajú klasickým: silný-nevyrovnaný (cholerik), silný-vyrovnaný-pohyblivý (sangvinik), silný-vyrovnaný-pomalý (flegmatik) a slabý (melancholik).

Hans Eysenck1916–1997PEN model

Eysenck vytvoril jeden z najvplyvnejších modelov osobnosti založený na faktorovej analýze. Jeho model PEN zahŕňa tri hlavné dimenzie:

1. Psychoticizmus: Miera impulzivity, agresivity a nedostatku empatie vs. sebakontrola.
2. Extraverzia / Introverzia: Zameranosť na vonkajší svet a spoločnosť vs. zameranosť do vlastného vnútra.
3. Neuroticizmus: Emočná labilita a sklon k úzkosti vs. emočná stabilita.

Chyták z testov

Kto vymyslel introverziu? Pojmy introverzia a extraverzia po prvýkrát zaviedol a definoval Carl Gustav Jung. Eysenck tieto pojmy nevymyslel, iba ich ako prvý začlenil do svojho merateľného, psychometricky podloženého modelu!

Konštitučná typológiaTelesná stavba a osobnosť

Niektorí autori hľadali spojitosť medzi tvarom tela a vlastnosťami osobnosti (dnes už prekonané, ale historicky významné modely).

• Ernst Kretschmer: Popísal tri telesné typy a k nim sa viažuce sklony k psychickým ochoreniam – pyknik (sklon k maniodepresivite), astenik (sklon k schizofrénii) a atletik (sklon k epilepsii).
• William Sheldon: Americký psychológ, ktorý definoval typy na základe embryonálneho vývoja – endomorf (mäkký, zaoblený), ektomorf (štíhly, krehký) a mezomorf (svalnatý).

Rysy osobnosti a inteligencia

Rys osobnosti je trvalá vlastnosť, ktorá sa prejavuje konzistentným správaním v rôznych situáciách.

Model Big Five (Päťfaktorový model)Štruktúra osobnosti

V súčasnosti najuznávanejší a najviac empiricky podložený model osobnostných rysov. Akronym OCEAN zastupuje päť širokých dimenzií:

Openness (Otvorenosť voči skúsenosti)

Intelektuálna zvedavosť, kreativita a ochota skúšať nové veci.

Conscientiousness (Svedomitosť)

Cieľavedomosť, spoľahlivosť, sebakontrola a zmysel pre povinnosť.

Extraversion (Extraverzia)

Sociabilita, asertivita, energia a vyhľadávanie stimulácie z okolia.

Agreeableness (Prívetivosť)

Dôverčivosť, altruizmus, ochota pomáhať a kooperovať s ostatnými.

Neuroticism (Neuroticizmus)

Emočná nestabilita, sklon k prežívaniu negatívnych emócií ako úzkosť alebo smútok.

Raymond Cattell1905–1998Zložky inteligencie

Okrem vytvorenia 16-faktorového modelu osobnosti (16PF) sa Cattell preslávil rozdelením všeobecnej inteligencie na dve zložky:

1. Fluidná inteligencia: Biologicky vrodená, nezávislá na kultúre a vzdelaní. Schopnosť riešiť nové problémy a abstraktne myslieť. S pribúdajúcim vekom prirodzene klesá.
2. Kryštalická inteligencia: Získaná počas života učením a skúsenosťami (slovná zásoba, faktické znalosti). S pribúdajúcim vekom a skúsenosťami naopak stúpa.

Chyták z testov

Tvrdenie „Inteligencia starnutím neúprosne klesá“ je v prijímacích testoch považované za nepresné/chybné. Klesá iba fluidná zložka inteligencie, kryštalická zložka môže rásť až do neskorého veku.

Vývoj chápania inteligencieMeranie IQ

William Stern

Ako prvý navrhol rovnicu pre výpočet inteligenčného kvocientu (IQ): mentálny vek delený chronologickým vekom, to celé krát 100.

Howard Gardner

Spochybnil jednotné IQ a navrhol teóriu mnohočetnej inteligencie (napr. hudobná, priestorová, interpersonálna, logicko-matematická).

Dynamika osobnosti a psychoanalýza

Z hľadiska dynamiky osobnosť predstavuje systém síl, ktoré určujú naše správanie. Klasická psychoanalýza pristupuje k dynamike ako k neustálemu konfliktu.

Sigmund FreudStrukturálny modelPsychoanalýza

Freud rozdelil osobnosť na tri inštancie: Id (pudy, princíp slasti), Ego (racionálne ja, princíp reality) a Superego (morálka, svedomie, princíp dokonalosti). Ego neustále čelí tlakom z Id aj Superega a pre svoju ochranu pred úzkosťou nevedome využíva tzv. obranné mechanizmy.

Regresia

Návrat na nižšie, vývojovo skoršie štádium správania tvárou v tvár stresu (napr. dospelý človek sa rozplače a fňuká, keď je pod tlakom).

Projekcia

Pripisovanie vlastných neprijateľných pocitov alebo prianí iným ľuďom (napr. agresívny človek tvrdí, že ho všetci ostatní ohrozujú a provokujú).

Sublimácia

Premena neprijateľného pudu (agresia alebo sex) do spoločensky akceptovateľnej, tvorivej činnosti (napr. agresivita pretavená do profesionálneho športu).

Chyták z testov

Projekcia je obranný mechanizmus Ega, NIE myšlienková operácia! V testoch sa často snažia študentov zmiasť a zaradiť projekciu medzi logické procesy alebo chyby vnímania. Nezabudnite, že ide o nevedomú psychoanalytickú obranu.

Humanistický a kognitívny prístup

Zatiaľ čo psychoanalýza vidí osobnosť ako bojové pole pudov, humanizmus a kognitívna psychológia zdôrazňujú slobodnú vôľu, sebarealizáciu a spôsob, akým interpretujeme svet.

Abraham Maslow1908–1970Humanistická psychológia

Tvorca hierarchie potrieb. Tvrdil, že jedinec musí najprv naplniť nižšie nedostatkové potreby (fyziologické, bezpečie, láska, úcta), aby mohol dosiahnuť najvyššiu rastovú potrebu – sebarealizáciu (naplnenie vlastného potenciálu).

Carl Rogers1902–1987Fenomenologický prístup

Zdôrazňoval, že zdravá osobnosť vyžaduje stav zvaný kongruencia (zhoda medzi naším reálnym a ideálnym self) a zakúšanie bezpodmienečného pozitívneho prijatia od okolia.

Julian Rotter1916–2014Teória sociálneho učenia

Zaviedol koncept Locus of Control (Miesto kontroly), ktorý popisuje, ako ľudia pripisujú kontrolu nad svojím životom.

Vnútorný locus of control

Človek verí, že svoj život a úspechy riadi sám vlastným úsilím.

Vonkajší locus of control

Presvedčenie, že život riadi osud, náhoda alebo vplyvní druhí ľudia.

Martin Seligman*1942Pozitívna psychológia

Objavil fenomén naučenej bezmocnosti – stav, kedy sa organizmus po opakovanej skúsenosti s nezvládnuteľným stresom prestane snažiť uniknúť aj vo chvíli, keď už je riešenie dostupné. Tento koncept sa často spája so vznikom depresie.

Kľúčové body

• Temperament: I. P. Pavlov vychádzal z vlastností nervovej sústavy (sila, vyrovnanosť, pohyblivosť). Eysenck vytvoril model PEN a spopularizoval pojmy introverzia a extraverzia, ktoré zaviedol C. G. Jung.
• Rysy osobnosti: V súčasnosti je najuznávanejší model Big Five (OCEAN: Otvorenosť, Svedomitosť, Extraverzia, Prívetivosť, Neuroticizmus).
• Inteligencia: R. Cattell ju rozdelil na vrodenú (fluidnú), ktorá s vekom klesá, a získanú (kryštalickú), ktorá naopak rastie s množstvom skúseností a vedomostí.
• Obranné mechanizmy: Podľa Freuda ich využíva Ego na ochranu pred úzkosťou. Patrí sem napr. projekcia, regresia či sublimácia.
• Humanistický pohľad: A. Maslow vytvoril pyramídu potrieb vrcholiacu sebarealizáciou. J. Rotter zaviedol pojem Locus of Control skúmajúci ťažisko kontroly nad životom.

Počas starnutia dochádza v ľudskej inteligencii k špecifickým zmenám, ktoré popísal R. Cattell. Ktorá z nasledujúcich definícií správne popisuje zložku inteligencie, ktorá s pribúdajúcim vekom a učením stúpa?

Správna odpoveď: Kryštalická inteligenciaVysvetlenie: Kryštalická inteligencia je tá zložka, ktorá odráža kumuláciu životných skúseností, faktických znalostí, vzdelanosti a nadobudnutej slovnej zásoby. Na rozdiel od vrodenej, fluidnej inteligencie (logické abstraktné myslenie a flexibilita), ktorá s vekom klesá, kryštalická inteligencia sa môže v priebehu života neustále zvyšovať.

Predstavte si žiaka, ktorý získa päťku z matematiky a okamžite prehlási: 'Ten učiteľ ma nenávidí a navyše bol test zámerne nespravodlivý!' Ak by sme tento jav popisovali v rámci kognitívnej teórie osobnosti podľa Juliana Rottera, aký koncept tento žiak demonštruje?

Správna odpoveď: Vonkajší locus of control (vonkajšie miesto kontroly)Vysvetlenie: Julian Rotter zaviedol pojem Locus of control. Jedinec s vonkajším locus of control pripisuje zodpovednosť za svoje úspechy či neúspechy faktorom mimo seba – vplyvným druhým (učiteľ, systém) alebo náhode a osudu. Naopak človek s vnútorným locus of control by hľadal príčinu u seba (napr. „málo som sa učil“).