Vývinová psychológia (niekedy tiež ontogenetická psychológia) skúma fyzické, kognívne, emocionálne a sociálne zmeny, ku ktorým u človeka dochádza v priebehu celého životného cyklu – od počatia až po smrť.
Táto disciplína sa snaží porozumieť tomu, aké faktory (vrodené genetické dispozície verzus vplyvy prostredia) formujú náš rast a správanie v jednotlivých etapách života. Nosnými témami pre prijímacie skúšky sú najmä teórie kognitívneho, morálneho a psychosociálneho vývinu.
Kognitívny vývin
Ako dieťa poznáva svet a ako sa mení jeho myslenie? Na tieto otázky odpovedali dvaja významní teoretici, ktorých pohľady sa vzájomne dopĺňajú.
Jean Piaget1896–1980Kognitívny vývin
Švajčiarsky psychológ, ktorý veril, že deti aktívne konštruujú svoje poznanie sveta. Adaptácia na prostredie podľa neho prebieha pomocou dvoch doplňujúcich sa mechanizmov:
Asimilácia: Začlenenie novej skúsenosti do už existujúcich myšlienkových štruktúr (napr. dieťa pozná psa, a keď uvidí ovcu, nazve ju pes).
Akomodácia: Zmena alebo vytvorenie novej myšlienkovej štruktúry na základe novej skúsenosti (dieťa zistí, že ovca sa od psa líši, a vytvorí pre ňu novú kategóriu).
Piaget rozdelil kognitívny vývin do štyroch kvalitatívne odlišných štádií:
1
1. Senzomotorické štádium (0–2 roky)
Dieťa poznáva svet prostredníctvom zmyslov a motoriky. Hlavným zlomom je pochopenie stálosti objektu (vec existuje, aj keď ju práve nevidím).
2
2. Predoperačné štádium (2–7 let)
Rozvoj reči a symbolického myslenia. Typický je egocentrizmus (neschopnosť pozrieť sa na vec z pohľadu druhého) a magické myslenie.
3
3. Štádium konkrétnych operácií (7–11 let)
Dieťa zvláda logické operácie s konkrétnymi objektmi. Kľúčovým objavom je konzervácia (zachovanie) – pochopenie, že množstvo tekutiny sa nemení, aj keď sa preleje do inej nádoby.
4
4. Štádium formálnych operácií (od 11 let)
Objavuje sa schopnosť abstraktného a hypoteticko-deduktívneho myslenia.
Lev S. Vygotskij1896–1934Sociokultúrny prístup
Ruský psychológ, ktorý zdôrazňoval, že kognitívny vývin je primárne sociálny a kultúrny proces.
Interiorizácia
Zvnútornenie. Proces, pri ktorom dieťa preberá a osvojuje si sociálne pravidlá, pojmy a jazyk zo svojho okolia do svojho vnútorného myslenia.
Zóna najbližšieho vývinu
Rozdiel medzi tým, čo dieťa dokáže vyriešiť samo, a tým, čo dokáže vyriešiť s pomocou kompetentnejšieho dospelého alebo rovesníka.
Chyták z testov
Piaget vs. Vygotskij: Zatiaľ čo Piaget chápal vývin ako viac-menej biologicky zrelý proces „osamelého vedca“, Vygotskij naopak kládol absolútny dôraz na faktory prostredia, sociálnu interakciu a osvojovanie jazyka.
Morálny vývin
S rozvojom myslenia úzko súvisí aj vývin schopnosti rozlišovať dobro a zlo. Najznámejší model vytvoril Lawrence Kohlberg na základe výskumu s morálnymi dilemami.
Lawrence Kohlberg1927–1987Morálny vývin
Kohlberg definoval tri hlavné úrovne morálneho vývinu:
1
1. Predkonvenčná úroveň
Morálka je určovaná vonkajšími dôsledkami. Dobré správanie je to, ktoré vedie k odmene; zlé správanie je to, za ktoré nasleduje trest (orientácia na poslušnosť a trest).
2
2. Konvenčná úroveň
Morálka je určovaná sociálnymi normami, zákonmi a snahou naplniť očakávania okolia. Chceme byť „dobrým chlapcom/dievčaťom“.
3
3. Postkonvenčná úroveň
Morálka je riadená univerzálnymi etickými princípmi (napr. právo na život, spravodlivosť), ktoré môžu stáť aj nad formálnym zákonom.
Chyták z testov
Synonymum pre postkonvenčnú úroveň je principiálna úroveň. V mnohých testoch sa objavuje práve tento názov, nezabudnite si ho spojiť s najvyšším stupňom Kohlbergovej teórie.
Psychosexuálny vs. Psychosociálny vývin
Dva velikáni psychológie popísali vývin osobnosti úplne odlišným spôsobom.
Sigmund Freud1856–1939Psychosexuálny vývin
Podľa Freuda je vývin určovaný presúvaním sexuálnej energie (libida) do rôznych erotogénnych zón tela. Definuje 5 fáz:
1. Orálna fáza
Slasť je spojená s ústami (sanie, hryzenie). Obdobie dojčaťa.
2. Análna fáza
Zameranie na zadržiavanie a uvoľňovanie stolice. Obdobie batoľaťa.
3. Falická fáza
Záujem o genitálie. Deti prežívajú Oidipovský alebo Elektrin komplex.
4. Obdobie latencie
Pudové upokojenie. Energia sa presúva na školu, učenie a vrstovníkov (od 6 rokov do puberty).
5. Genitálna fáza
Nástupom puberty sa prebúdza zrelá sexualita orientovaná na partnera.
Erik H. Erikson1902–1994Psychosociálny vývin
Erikson vytvoril „teóriu ôsmich vekov človeka“. Každé obdobie života je sprevádzané špecifickou psychosociálnou krízou (napr. Dôvera vs. Nedôvera u dojčiat, Identita vs. Zmätenie rolí v adolescencii). Úspešné prekonanie krízy vedie k získaniu určitej cnosti.
Epigenetický princíp
Predpoklad, že náš vývin prebieha v vopred danom, vrodenom poradí štádií, ktoré sa postupne rozvíjajú jedno za druhým a nadväzujú na seba.
Chyták z testov
Koniec vývinu: Zatiaľ čo Freudov vývin osobnosti končí v dospievaní (genitálnou fázou) a osobnosť je takmer výlučne určená detstvom, Eriksonov psychosociálny vývin je celoživotný (končí až 8. krízou v neskorej starobe).
Rané sociálne správanie a vzťahová väzba
Naša schopnosť nadväzovať vzťahy v dospelosti je silne formovaná už v prvom roku života.
Teória vzťahovej väzby (Attachment)John Bowlby a Mary Ainsworthová
Skúma citové puto, ktoré sa tvorí medzi dieťaťom a jeho primárnou ošetrujúcou osobou (najčastejšie matkou). Typ pripútania sa testoval pomocou tzv. experimentu "Neznáma situácia".
Istá vzťahová väzba
Dieťa matke dôveruje, pri jej odchode je smutné, ale po jej návrate sa rýchlo upokojí. V dospelosti vedie k zdravým vzťahom.
Vyhýbavá vzťahová väzba
Dieťa nejaví známky stresu pri odchode matky a po jej návrate ju ignoruje (naučilo sa, že sa na ňu nemôže spoľahnúť).
Úzkostne-ambivalentná väzba
Dieťa je extrémne rozrušené pri odchode, ale po návrate matku odstrkuje a zlostí sa.
Dezorganizovaná väzba
Zmätené a rozporuplné správanie, často sa vyskytuje u týraných alebo zanedbávaných detí.
René SpitzDôsledky deprivácie
Zistil, aké zničujúce následky má pre deti nedostatok materskej lásky a fyzického kontaktu.
Hospitalizmus
Fyzické a psychické chradnutie detí v ústavnej starostlivosti napriek tomu, že majú zaistenú stravu a hygienu.
Anaklitická depresia
Ťažký depresívny stav, do ktorého upadne dojča, ak je náhle a na dlhší čas odlúčené od matky, s ktorou si už vytvorilo väzbu.
Novorodenecké reflexy
Vrodené automatické reakcie na prežitie. Patrí sem napr. sací, hľadací, úchopový a Moorov (ľakavý) reflex. Tieto reflexy s vývinom mozgu postupne miznú.
Teória mysle (Theory of Mind)
Schopnosť uvedomiť si, že iní ľudia majú svoje vlastné presvedčenia, túžby a úmysly, ktoré sa líšia od tých našich. Začína sa rozvíjať okolo 4. roku života.
Kľúčové body
Kognitívny vývin: Piaget rozdelil vývin do 4 štádií (senzomotorické, predoperačné, konkrétne a formálne operácie). Základom sú procesy asimilácie a akomodácie. Vygotskij zdôraznil význam sociálnej interakcie a jazyka (interiorizácia).
Morálny vývin: Kohlberg ho rozdelil na predkonvenčnú, konvenčnú a postkonvenčnú (principiálnu) úroveň.
Erikson vs. Freud: Eriksonov psychosociálny vývin osobnosti trvá celý život (8 kríz) a riadi sa epigenetickým princípom, kým Freudov psychosexuálny končí v dospievaní.
Attachment: Citová väzba k matke v ranom detstve (istá, vyhýbavá, ambivalentná, dezorganizovaná) formuje naše budúce partnerské vzťahy.
V ktorom z kognitívnych štádií podľa Jeana Piageta dieťa typicky vykazuje 'egocentrizmus', teda neschopnosť nahliadať na realitu z perspektívy druhého človeka?
Správna odpoveď: V predoperačnom štádiu.Vysvetlenie: Predoperačné štádium (zhruba od 2 do 7 rokov) je charakteristické rozvojom symbolického myslenia a reči. Dieťa však ešte nedokáže vykonávať logické myšlienkové operácie a svet vníma silne egocentricky (verí, že ostatní vidia a myslia si presne to isté, čo ono).
Ktorý psychológ definoval vývin osobnosti ako sériu ôsmich psychosociálnych kríz, ktoré prebiehajú počas celého života na základe tzv. epigenetického princípu?
Správna odpoveď: Erik H. Erikson.Vysvetlenie: Erikson rozpracoval Freudovu teóriu a preniesol ťažisko zo sexuality na sociálne prostredie a celoživotný vývin (od dôvery vs. nedôvery u dojčaťa až po integritu vs. zúfalstvo u starého človeka).
