Sociálna psychológia je vedný odbor, ktorý skúma, ako je myslenie, cítenie a správanie jednotlivcov ovplyvnené skutočnou, predstavovanou alebo predpokladanou prítomnosťou druhých ľudí.
Zatiaľ čo psychológia osobnosti hľadá príčiny správania vo vnútri človeka (v jeho rysoch), sociálna psychológia sa zameriava na moc situácie a na to, ako silne dokáže sociálny kontext zmeniť aj tie najstabilnejšie osobnostné vlastnosti.
Slávne sociálne experimenty a vplyv
Druhá polovica 20. storočia priniesla sériu prelomových (a z dnešného etického hľadiska často kontroverzných) experimentov, ktoré odhalili temnú aj poddajnú stránku ľudskej povahy.
Solomon Asch1907–1996Konformita
Asch uskutočnil klasický experiment s odhadovaním dĺžky čiar. Skúmal konformitu, teda tendenciu jedinca meniť svoje názory a správanie tak, aby ladili s názormi a správaním väčšinovej skupiny. Ukázalo sa, že veľká časť ľudí radšej vedome označí nesprávnu odpoveď, než aby vyčnievala z davu a čelila sociálnemu tlaku.
Stanley Milgram1933–1984Poslušnosť voči autorite
Milgramov experiment patrí k najznámejším v histórii psychológie. Skúmal ochotu poslúchnuť príkaz autority na vykonanie činu, ktorý je v rozpore s vlastným svedomím. Účastníci v úlohe "učiteľov" mali dávať domnelé elektrošoky "žiakom" za zlé odpovede. Drvivá väčšina (vyše 60 %) došla pod tlakom experimentátora až na smrtiacu hranicu 450 voltov.
Philip Zimbardo*1933Vplyv roly a situácie
Autor slávneho Stanfordského väzenského experimentu (1971). Náhodne rozdelil študentov do úloh "dozorcov" a "väzňov" v simulovanom väzení. Experiment musel byť po šiestich dňoch predčasne ukončený, pretože dozorcovia začali väzňov kruto týrať. Zimbardo tým dokázal tzv. Luciferov efekt – ako mocná sociálna situácia a pridelená rola dokážu premeniť obyčajných dobrých ľudí na zvery.
Skupiny, dav a sociálne správanie
Skupina nie je len súčet jej členov. Človek sa v skupine často správa úplne inak, ako by konal ako izolovaný jednotlivec.
Gustave Le Bon1841–1931Psychológia davu
Francúzsky sociológ, ktorý popísal, že človek v dave stráca svoju racionalitu a individualitu (tzv. deindividuácia). Dav sa riadi primitívnymi emóciami, pudmi a sugesciou. Pocit anonymity v dave znižuje osobnú zodpovednosť, čo môže viesť až k agresívnemu a deštruktívnemu správaniu.
Kurt Lewin1890–1947Teória poľa a riadenia
Zakladateľ modernej sociálnej psychológie. Jeho teória poľa tvrdí, že správanie človeka je výsledkom interakcie medzi ním samotným a jeho životným priestorom (sociálnym poľom). V experimentoch s chlapčenskými skupinami popísal tri základné štýly riadenia:
Autokratický (autoritatívny)
Vedúci rozhoduje sám, nepripúšťa diskusiu. Vedie k vysokému výkonu, ale aj k agresii a apatii skupiny.
Demokratický
Vedúci sa radí so skupinou, rozhodnutia sú spoločné. Výkon je stabilný a skupina vykazuje najväčšiu spokojnosť a tvorivosť.
Liberálny (laissez-faire)
Vedúci do činnosti nezasahuje, necháva skupine voľný priebeh. Obvykle vedie k chaosu, neistote a najnižšiemu výkonu.
Mimo teórií konkrétnych autorov sociálna psychológia definuje aj ďalšie kľúčové javy správania:
Efekt prizerajúceho sa (Bystander effect)
Jav, kedy prítomnosť ďalších ľudí znižuje pravdepodobnosť, že niekto pomôže obeti v núdzi. Je spôsobený tzv. difúziou (rozptýlením) zodpovednosti.
Sociálne zaháľanie (Ringelmannov efekt)
Tendencia ľudí vynakladať menej úsilia pri práci v skupine (keď sa ich individuálny výkon stráca v celku), než keď pracujú sami.
Altruizmus
Nezištné prosociálne správanie, kedy človek pomáha druhým aj za cenu vlastných nákladov či rizika, bez toho, aby očakával odmenu.
Sociálna percepcia (Vnímanie druhých)
Spôsob, akým si tvoríme dojem o druhých ľuďoch, je plný skreslení, stereotypov a mentálnych skratiek.
Chyby v sociálnom vnímaníKognitívne skreslenia
Základná atribučná chyba
Silná tendencia prisudzovať správanie druhých ľudí ich vnútorným, osobnostným vlastnostiam (je zlý, lenivý) a podceňovať vplyv vonkajších situačných faktorov (mal ťažký deň, je pod tlakom).
Haló efekt
Chyba, pri ktorej jeden výrazný rys (napr. fyzická príťažlivosť) úplne zastieni ostatné vlastnosti a ovplyvní naše celkové hodnotenie danej osoby.
Projekcia
Pripisovanie našich vlastných, často neuvedomovaných alebo negatívnych vlastností, úmyslov a pocitov iným ľuďom.
Pygmalion efekt (Sebanaplňujúce sa proroctvo)
Jav, kedy naše (hoci aj nepodložené) očakávanie voči druhej osobe zmení naše správanie k nej natoľko, že to túto osobu prinúti správať sa tak, aby naše pôvodné očakávanie potvrdila.
Chytáky z testov
Pozor na tieto detaily:
Projekcia: V testoch sa objavuje ako chyba sociálnej percepcie, ale nezabudnite, že je to primárne Freudov obranný mechanizmus Ega.
Základná atribučná chyba: Vždy preceňujeme vnútorné (dispozičné) vlastnosti človeka na úkor vonkajších (situačných) vplyvov.
Postoje a kognitívna disonancia
Postoj je trvalá tendencia reagovať určitým (kladným alebo záporným) spôsobom na osoby, predmety alebo situácie.
Struktúra postojaZložky postoja
Otázka na štruktúru postoja je absolútnou klasikou pri prijímačkách. Postoj má vždy tri zložky:
Kognitívna zložka
To, čo o objekte vieme, naše racionálne presvedčenia, myšlienky a informácie.
Afektívna zložka
To, čo k objekte cítime, naše emócie a sympatie/antipatie.
Konatívna (behaviorálna) zložka
To, ako sa voči objektu reálne správame alebo máme tendenciu sa správať (pohotovosť k činu).
Leon Festinger1919–1989Kognitívna disonancia
Festinger popísal jeden z najvplyvnejších fenoménov v psychológii. Kognitívna disonancia je nepríjemný stav vnútorného napätia, ktorý vzniká, keď sú naše postoje, presvedčenia a správanie vo vzájomnom rozpore (napr. viem, že fajčenie zabíja, ale aj tak fajčím). Aby sa človek tohto napätia zbavil, musí buď zmeniť svoje správanie (prestať fajčiť), alebo racionalizovať a upraviť svoj postoj (presvedčiť sám seba, že to tak neškodí).
Kľúčové body
Experimenty: Asch preukázal silu konformity, Milgram slepú poslušnosť voči autorite a Zimbardo drastický vplyv sociálnej roly a situácie.
Davy a skupiny: Le Bon definoval deindividuáciu v dave. Lewin popísal tri štýly riadenia (autokratický, demokratický, liberálny).
Javy: Efekt prizerajúceho sa (difúzia zodpovednosti) vysvetľuje neochotu pomôcť v prítomnosti druhých. Sociálne zaháľanie popisuje pokles úsilia pri skupinovej práci.
Percepcia: Základná atribučná chyba (preceňovanie povahy, podceňovanie situácie), Haló efekt a Pygmalion efekt patria medzi najbežnejšie skreslenia.
Postoje: Skladajú sa z kognitívnej, afektívnej a konatívnej zložky. Rozpor medzi nimi a správaním vedie ku kognitívnej disonancii (Festinger).
V rámci štruktúry postojov rozlišujeme tri zložky. Ak sa pozrieme na človeka, ktorý má fóbiu z pavúkov, a zaznamenáme u neho, že má tendenciu pred pavúkom okamžite utekať alebo ho rozšliapnuť, akú zložku postoja tým popisujeme?
Správna odpoveď: Konatívnu (alebo behaviorálnu) zložku.Vysvetlenie: Konatívna zložka postoja predstavuje naše reálne konanie alebo pohotovosť k činu voči danému objektu (tu tendencia utiecť alebo zaútočiť). Naproti tomu pocit odporu alebo strachu by bol zložkou afektívnou, zatiaľ čo racionálne presvedčenie, že pavúk môže byť jedovatý, by predstavovalo zložku kognitívnu.
Ktorý slávny sociálno-psychologický experiment bol primárne zameraný na skúmanie konformity pomocou porovnávania dĺžky rôzne dlhých úsečiek pred skupinou zjavne nesprávne odpovedajúcich hercov?
Správna odpoveď: Aschov experiment (Solomon Asch).Vysvetlenie: Solomon Asch skúmal konformitu, teda vplyv tlaku väčšiny na názor jednotlivca. Milgramov experiment s elektrošokmi skúmal poslušnosť voči autorite, zatiaľ čo Zimbardov experiment simulovaného väzenia skúmal vplyv kontextu a prevzatia sociálnej roly.
