Späť na výpisky

Klinická psychológia, psychopatológia a psychoterapia

Klinická psychológia
1
Úvod do témy
2
Stres, coping a náročné životné situácie
3
Psychopatológia a duševné poruchy
4
Psychoterapia a biologická liečba
Klinická psychológia a psychopatológia
Klinická psychológia sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou duševných porúch a psychických ťažkostí. Z jej teoretického základu vychádza psychopatológia, ktorá skúma príčiny, prejavy a klasifikáciu abnormálneho prežívania a správania.
Zatiaľ čo obecná psychológia študuje zdravú ľudskú myseľ, psychopatológia sa zameriava na odchýlky od normy. Cieľom klinickej praxe potom nie je len chorobu popísať, ale pomocou psychoterapie a biologickej liečby (psychofarmák) navrátiť človeka do stavu biopsychosociálnej rovnováhy.
Pojem stres označuje stav nadmernej záťaže organizmu, kedy sú požiadavky prostredia vyššie ako aktuálne adaptačné kapacity jedinca.
Hans Selye1907–1982Teória stresu
Kanadský endokrinológ, ktorý definoval stres ako nešpecifickú fyziologickú reakciu organizmu na akýkoľvek nárok. Pôsobenie stresora popísal prostredníctvom modelu Všeobecného adaptačného syndrómu (GAS), ktorý má tri fázy:
1. Poplachová fáza (Alarm)
Mobilizácia organizmu a spustenie evolučnej reakcie boj alebo útek (fight or flight). Dochádza k rýchlemu vyplaveniu adrenalínu, zvýšeniu tepu a pripravenosti k akcii.
2. Fáza rezistencie (Odpor)
Organizmus sa snaží adaptovať na pretrvávajúci stresor. Udržuje vysokú hladinu kortizolu a odolnosť voči pôvodnému stresoru stúpa, ale klesá odolnosť voči iným záťažiam.
3. Fáza vyčerpania (Exhauscia)
Pokiaľ stres pôsobí príliš dlho a adaptačná energia je vyčerpaná, dochádza k zlyhaniu orgánov, rozvoju psychosomatických ochorení alebo dokonca k smrti.
Selyeho krivka všeobecného adaptačného syndrómu
Základné pojmy záťažových situáciíTerminológia
Eustres
Pozitívny stres. Primeraná záťaž, ktorá nás motivuje, nabudzuje a stimuluje k lepším výkonom (napr. pred dôležitým športovým pretekom).
Distres
Negatívny, nadmerný stres. Pôsobí deštruktívne, vyvoláva úzkosť a poškodzuje zdravie (napr. dlhodobá šikana na pracovisku).
Coping
Zvládanie. Vedomé a aktívne stratégie, ako sa vysporiadať so stresom (napr. riešenie problému, hľadanie sociálnej opory).
Frustrácia
Psychický stav sklamania a napätia, ktorý vzniká, keď je nám objektívne zabránené v dosiahnutí cieľa alebo uspokojení potreby (prekážka na ceste).
Deprivácia
Stav dlhodobého nedostatku alebo neuspokojenia základnej biologickej či psychickej potreby (napr. spánková, citová alebo senzorická deprivácia).
Chyták z testov
Coping vs. Obranné mechanizmy: V prijímačkách sa často testuje rozdiel medzi týmito pojmami. Coping je proces vedomý, cielený a orientovaný na riešenie reality. Naproti tomu Freudove obranné mechanizmy (napr. vytesnenie, projekcia) fungujú výhradne na nevedomej úrovni a realitu obvykle skresľujú, aby ochránili Ego pred úzkosťou.
Aby sa lekári a psychológovia po celom svete dohovorili, musia používať jednotný systém pre diagnostiku a pomenovanie chorôb.
Chyták z testov
Klasifikačné manuály: Pamätajte si, že existujú dva hlavné systémy. Európa a zvyšok sveta pod záštitou WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) využíva MKN (Medzinárodná klasifikácia chorôb, aktuálne MKN-10 a prechádza sa na MKN-11). Naproti tomu USA a Americká psychiatrická asociácia (APA) používajú vlastný manuál DSM (Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch, aktuálne DSM-5).
Symptómy a poruchyDiagnostika
Pred pochopením samotných chorôb je kľúčové rozoznávať základné stavebné kamene psychopatológie – príznaky (symptómy).
Halucinácia
Falošný zmyslový vnem, ktorý vzniká bez existencie reálneho vonkajšieho podnetu. Pacient je presvedčený o jeho realite (napr. počuje neexistujúce hlasy).
Blud
Nevyvrátiteľné, chorobne vzniknuté presvedčenie (mylná myšlienka), ktorému pacient verí aj napriek jasným logickým dôkazom o opaku (napr. blud, že ho sleduje tajná služba).
Fóbia
Iracionálny, neprimeraný a intenzívny strach z konkrétnych objektov, situácií alebo činností (napr. klaustrofóbia, arachnofóbia).
Chyták z testov
Halucinácia vs. Blud: Toto je absolútna klasika v testoch. Halucinácia je porucha VNÍMANIA (človek vidí alebo počuje niečo, čo neexistuje). Blud je porucha MYSLENIA (človek si racionálne konštruuje falošný príbeh a verí mu). Nikdy tieto dve kategórie nezamieňajte!
Prehľad hlavných duševných porúchKlinické jednotky
Panická porucha
Opakované a nečakané záchvaty masívnej úzkosti a hrôzy (panické ataky), doprevádzané silnými telesnými príznakmi (bušenie srdca, pocit dusenia).
Bipolárna afektívna porucha (BAP)
Závažná porucha nálady charakterizovaná striedaním extrémnych fáz: manickej (eufória, rizikové správanie, nespavosť) a depresívnej (hlboký smútok, letargia).
Obsedantne-kompulzívna porucha (OCD)
Porucha z okruhu úzkostných ochorení, pri ktorej je pacient sužovaný vtieravými myšlienkami, ktoré sa snaží neutralizovať opakovanými rituálmi.
Schizofrénia
Najťažšie duševné ochorenie patriace medzi psychózy. Dochádza pri nej k narušeniu kontaktu s realitou, rozpadu myslenia a osobnosti. Pozitívne symptómy predstavujú niečo naviac (bludy, halucinácie). Negatívne symptómy predstavujú chýbajúce funkcie (apatia, strata vôle).
Hraničná porucha osobnosti (Borderline)
Extrémna nestabilita v emóciách, vzťahoch aj vnímaní seba samého. Časté pocity prázdnoty a sklony k sebapoškodzovaniu.
Antisociálna porucha osobnosti
Trvalé nerešpektovanie práv druhých, absencia empatie a pocitov viny, porušovanie zákonov (historicky označované ako psychopatia).
ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou)
Neurovývinová porucha typická narušenou schopnosťou udržať pozornosť, impulzivitou a nadmernou motorickou aktivitou.
PAS (Poruchy autistického spektra)
Pervazívne neurovývinové poruchy charakteristické deficitmi v sociálnej komunikácii a prítomnosťou repetitívneho (opakujúceho sa) správania a úzkych záujmov.
Chyták z testov
Rozdelenie u OCD: V testoch sa vyžaduje presné rozlíšenie. Obsesia je vtieravá, nechcená a úzkosť vyvolávajúca myšlienka (napr. "mám špinavé ruky, nakazím sa"). Kompulzia je nutkavý čin alebo rituál, ktorý pacient vykoná pre zníženie tejto úzkosti (napr. stokrát si umyje ruky mydlom).
Liečba duševných porúch najčastejšie kombinuje psychoterapiu s podávaním liekov.
Hlavné psychoterapeutické smeryTerapia
Psychoanalýza a psychodynamická terapia (S. Freud)
Zameriava sa na odkrývanie nevedomých konfliktov z detstva. K metódam patria voľné asociácie, výklad snov a práca s prenosom (kedy pacient nevedome prenáša na terapeuta emócie, ktoré predtým cítil k rodičom).
Kognitívno-behaviorálna terapia / KBT (A. T. Beck, A. Ellis)
Extrémne efektívna, krátkodobá terapia. Pracuje s predpokladom, že psychické problémy vznikajú kvôli chybným a iracionálnym presvedčeniam (kognitívnym omylom), ktoré vedú k patologickému správaniu. Terapeut učí pacienta tieto myšlienky zachytiť a zmeniť.
Prístup zameraný na človeka / PCA (C. R. Rogers)
Humanistický smer. Terapeut nie je expertom, ktorý dáva rady, ale vytvára bezpečné prostredie skrze bezpodmienečné pozitívne prijatie, hlbokú empatiu a vlastnú kongruenciu (autenticitu).
Bludný kruh Kognitívno-behaviorálnej terapie
Biologická liečba (Psychofarmakológia)Medikácia
Lieky pôsobia primárne na chemickú rovnováhu neurotransmiterov v mozgu.
Antidepresíva
Lieky primárne určené na liečbu depresie a úzkostných porúch (zvyšujú dostupnosť sérotonínu či noradrenalínu v mozgu). Nemajú okamžitý účinok, pôsobia až po niekoľkých týždňoch.
Anxiolytiká
Lieky na rýchle utlmenie akútnej úzkosti, strachu a napätia. Majú okamžitý nástup účinku, ale pri dlhodobom užívaní hrozí vysoké riziko závislosti (napr. benzodiazepíny).
Antipsychotiká
Lieky (neuroleptiká) určené na liečbu psychotických stavov, ako je schizofrénia. Tlmia halucinácie a bludy (pôsobia primárne blokovaním dopamínu).
Chyták z testov
Lítium: Pokiaľ v teste uvidíte pojem "Lítium" (alebo soli lítia), ide o špeciálnu kategóriu liekov zvaných stabilizátory nálady (tymoprofylaktiká). Sú využívané primárne ako hlavná farmakologická liečba Bipolárnej afektívnej poruchy, pretože bránia extrémnym výkyvom medzi mániou a depresiou.
Kľúčové body
  • Stres: Hans Selye popísal Všeobecný adaptačný syndróm (GAS) zahŕňajúci poplachovú fázu, rezistenciu a vyčerpanie.
  • Coping vs. Obrany: Coping je vedomé zvládanie záťaže, zatiaľ čo Freudove obranné mechanizmy fungujú nevedome.
  • Symptómy: Halucinácia je porucha vnímania bez podnetu; blud je porucha myslenia, u ktorej chýba kritický náhľad.
  • OCD a Schizofrénia: U OCD rozlišujeme obsesie (myšlienky) a kompulzie (rituály). U schizofrénie delíme príznaky na pozitívne (napr. halucinácie) a negatívne (napr. apatia).
  • Liečba: KBT lieči kognívne omyly, psychoanalýza hľadá nevedomé konflikty. Z liekov sú najdôležitejšie antidepresíva, anxiolytiká (riziko závislosti) a antipsychotiká.
Pacient v psychiatrickej ambulancii je pevne a nevyvrátiteľne presvedčený o tom, že do jeho zubnej plomby umiestnila mimozemská civilizácia vysielačku, ktorou kontroluje jeho správanie. Nepresvedčia ho ani röntgenové snímky, ktoré nič neukazujú. Ako sa tento psychopatologický symptóm odborne nazýva?
Správna odpoveď: Blud.Vysvetlenie: Ide o klasický príklad bludu, čo je závažná porucha myslenia. Pacient má mylné presvedčenie, ktoré nezodpovedá realite, ale pre neho je absolútne pravdivé a nedá sa vyvrátiť logickými argumentmi. Nejde o halucináciu, pretože pacient v tomto kontexte primárne nevníma falošný podnet (napr. nepočuje hlasy), ale vytvoril si falošnú racionálnu konštrukciu.
Zatiaľ čo sa učíte na ťažkú skúšku, uvedomíte si, že je toho na vás veľa a začínate pociťovať úzkosť. Vedome si teda vytvoríte podrobný časový plán, rozdelíte učivo na menšie časti a požiadate spolužiaka, aby vám najťažšiu látku vysvetlil. Do akej kategórie psychologických stratégií toto správanie spadá?
Správna odpoveď: Coping (zvládanie stresu).Vysvetlenie: Vaše správanie je vedomé, zámerné a aktívne orientované na riešenie problému. Tento proces nazývame copingom. Keby ste namiesto toho problém vytesnili a nevedome začali tvrdiť, že na skúške vlastne vôbec nezáleží (racionalizácia), jednalo by sa o nevedomé obranné mechanizmy.